Aj Tí Najdrsnejší Machri Majú City

Vzájomná blízkosť

,,Čo to, sakra, malo byť? S nimi sa teraz bavíš?" pýtala sa Kate, keď mi ošetrovala opuchnutú ruku na mojej posteli pri zapnutej nočnej lampičke.
,,No... vravel som ti, že som tu dosť v sračkách..." 
,,Aha... A prečo sa na nich nevykašleš?"
,,Nenechám sa šikanovať nejakými sráčmi, čo nič iné robiť nevedia..."
,,Ale tým, že sa k ním pridáš, to nič nezmení... Budeš vlastne jeden z nich..."

,,Ja viem, viem... Riešim to..." Nemôže si o mne myslieť, že som až taký sráč, aký som... Viem, že by som sa nemal hrať na niekoho, kým nie som, ale... no ták... kto by nechcel mať žúry a baby a užívať si? Veď mám 17. Život sa len začína. Vždy som bol mamičkin dobrý chlapček. Ale už mám toho akurát tak plné zuby... Viem, že ľudia majú mať k iným ľuďom úctu, ale čo s tými babami, ktoré si nevážia ani samy seba? Nebudem ich využívať, ale keď už sú raz také... Ale Kate je iná... Pri Kate to budem stále ja. Ten dobrý a milujúci. Nie ten grázel.
,,Dave?" spýtala sa skleslým pohľadom.
,,Áno?"
,,Sľúb mi, že sa nezmeníš." Týmto ma vykoľajila... Ja sa nechcem zmeniť, len chcem vyskúšať nové veci...
,,Sľubujem." zašepkám jej do ucha a jemne jej ho pobozkám. Objímem ju a zvalíme sa na posteľ. Ležíme vedľa seba na posteli a pozeráme si do očí. Cítim tú lásku. Cíti to aj ona? Iste. To puto je neprerušiteľné. Mám pocit, že je nekonečné a nikdy sa neskončí. Srdcia nám bijú spoločne a predsa každé v inom rytme. Prsty sa nám prepletú a telá pritisnú k sebe. Obidvaja vieme, čo to medzi nami je. Láska. Láska, ktorá nezanikne. Nikdy.