Aj Tí Najdrsnejší Machri Majú City

Ráno

Ráno vstanem, osprchujem sa a idem dole na raňajky.
,,Dobré ráno rodinka." poprajem. ,,Aj tebe dobré Dave." povie mamka.
,,Sú už raňajky?" Spýtam sa.
,,Áno za chvíľu budú."
,, A čo je?"
,, Praženica."
,, Hmm... výborne." usmejem sa.

,, Chris! " kričí mama na poschodie.
,, Už idem. " povie.

Ja už sedím za stolom a čakám na jedlo.

Jedlo je na stole. Posadali sme si okolo stola a začali jesť.

Ja: Mami, kedy otca pustia z nemocnice?
M: Hádam už v utorok. Prečo?
Ja: Len tak... dosť mi chýba.
M: Veď aj mne...
.....
M: Tak čo Chris, čo bude dnes v škole?
Ch: Neviem, ale bude to hádam O.K.
Ja: Chris dnes sa prosím vyhýbaj bitkám.
Ch: Budem sa snažiť.
M: Len dnes?
Ja: Jasné... opravujem sa. Vždy. - nenápadne žmurknem na brata.
Ch: - šibalsky sa usmial a povedal: Jasné. Vždy.

Mama je na nás hrdá ako spolu super vychádzame. Len sa nad nami usmieva.

Ja som už dojedol, poďakukem za vynikajúce raňajky a pomaly sa poberiem do svojej izby.

Zbalím si posledné knihy do ruksaku, ktorý nosím do školy, a pomaly idem ku vchodovým dverám. Obúvam si moje skvelé sivobiele topánky značky Adidas.
Chris sa už tiež obúva a vyráža. Rýchlo vezmem skate spopod lavice a idem za ním.
V rýchlosti sa ešte mame pozdravím a dám jej pusu na líce.

,,Chris počkaj ma!"
Počkal ma a dobehol som ho.
,,Takže ja si to dnes s nimi vybavím. OK? "
,,Ok... ale čo mama? Ona to pôjde potom riešiť. "
,, Zajtra keď sa vrátiš zo školy a bude sa ťa pýtať, že ako bolo, tak povieš že super, že už ti dali pokoj. Čo ty na to?"
,, Myslím že fajn. "
,, Super tak ja idem napred. Maj sa. "
,, Ahoj. "

Skočím na skate a vychutnávam si to až ku škole.

Prídem ku škole a čo nevidím... Jamie's band stojí hneď pri vchode do školy.

Myšlienky: prídem za nimi a dám každému po papuli nech sa spamätajú že čo to hovoria na môjho otca a psychicky tým týrajú môjho malého brata.

Skutky: ,,Zdravím vás chlapci. "
,, Čo tu chceš? Daj si odchod. " povie jeden z nich.
,, A my si tykáme?"
,, Hej veď počuješ, nie?
,, Nie si ty nejaký moc drzý, sopliačik?"
,, Čo od nás chceš? spýta sa Jamie.
,, No počul som čo robíte môjmu bratovi. "
,, Čo presne si počul? "
,, Aha takže toho je viac??!"
,, Nie len chcem vedieť čo ti ten čurák vykecal. "
Tak po prvé - nie je to čurák ale môj brat, a po druhé - že vraj ho psychicky šikanujete tým, že mu stále hovoríte že mu zomrie otec a že bude sirota. Je to pravda?!"

,, Áno je to pravda. Ale nemyslím si že je to šikana. "

,, Hmm aha tak ty si to nemyslíš... Tak čo ak by tvoj otec mal rakovinu alebo nejakú smrteľnú chorobu, ktorá by ho mohla zabiť a v škole by sa ti z toho vysmievali (aj keď nechápem čo je na tom smiešne..) a pripomínali ti každý deň že čoskoro možno nebudeš mať otca. Nebolo by to pre teba psychicky náročné?!"
,, No... Aj Áno... "
,, Tak vidíš... Prečo to vlastne robíte? "

,,Máme pod palcom celú školu. " ozve sa jeden z nich.
,, Ja mám pod palcom celú štvrť. A nechovám sa k nim ako k handrám. Potom by ma nikto nemal rád a išli by po mne. "
,, Ale my sme viacerí. Nás tak ľahko nezhodia z prvej priečky. "
,, Aha... takže teraz celej základke velí skupinka ôsmakov? "
,, Presne tak. "
,, Aha.. a slovo demokracia vám nič nehovorí? "
,, Ale áno hovorí.. ale diktatúra sa nám páči viac. "
,, Na strednej kde chodím ja sú tí najšťastnejší študenti. Žiadne šikany ani fyzické útoky. A všetci sa máme fajn. Čo keby sa takto fajn mali aj žiaci na základke?"
,,Ako nás chceš donútiť? "
,,Veľmi ľahko. Chris to pokojne všetkým povie. Aj riaditeľovi. Toto je fakt vrchol. A vieš čo sa stane potom? Vás tu všetkých vyhodia zo školy a do spisu napíšu že ste šikanovali. A verte mi že si tým poseriete život. Tak vám radím aby ste s tým prestali a nič sa nestane. Ak o vás budem ešte počuť tak to bude pre vás dosť zlé. A nejde len o môjho brata.
A teraz ma prosím ospravedlňte, musím ísť do školy. "

Moja škola je len neďaleko od tej Chrisovej. Na skate to stihnem. Ale musím sa aj tak ponáhľať.