Aj Tí Najdrsnejší Machri Majú City

"Problémy"

Časť tak trochu 13+

Vošli sme do domu a ja som ani nestihol zamknúť a Mercedes sa už nalepila na moje pery. Zatlačil som ju pomaly do kuchyne, jemne vysadil na linku a ona si obmotala nohy okolo môjho pásu. Začal som jej vyzliekať šaty a ona mi vyzliekla tričko. Skončili sme iba v spodnom prádle, keď nás zrazu prekvapil brat ktorý vošiel do domu. Rýchlo sme sa od seba odtiahli a začali sa obliekať. Keď vošla mama, Mercedes si už upravovala vlasy a ja som si zapínal košeľu.

Mama stála zaskočená vo dverách a povedala:
,,Chris choď do svojej izby, potrebujem sa porozprávať s tvojím bratom..."

,,Nemusí,my už pôjdeme ..." bez toho aby som čakal na odpoveď chytím Mercedes za ruku a vyvediem ju z domu.

...

,,Hups... trošku trapas..." zasmeje sa Mercedes.
,,To nevadí... nečakal som ich tak skoro..." priznám.
,,Dúfam, že tvoj brat nebude mať traumu." zasmeje sa.
,,Myslím, že bude v pohode." usmejem sa.
,,Tak zajtra baby!" pobozkala ma a odišla.

...

,,Potrebujem s tebou prehodiť reč," oznámi mi mama.
,,Nepočká to do zajtra?" poviem s nechuťou.
,,Nie, to teda nepočká!" povie mierne zdvihnutým hlasom.
,,Fajn teda..." sadnem si k nej na pohovku.
,,Prečo si zrazu taký?"
,,Aký taký?"
,,Stále si len von s nejakými podivnými kamarátmi, domov chodíš neskoro večer, si zrazu drzý, odmietneš ísť za otcom do nemocnice lebo ideš von, a nájdem ťa tu na linke s nejakou babou o ktorej si sa ani nezmienil? Mám pocit, že sa z teba stáva grázel. A to nie je dobré," hovorí mi to srdcervúco a pozerá sa mi rovno do oči.
Jedna časť zo mňa sa nad tým zamyslí a povie si: ,,Kámo ideš do sračiek." Ale druhá len povie:
,,Je to môj život. Nebudeš mi hovoriť, čo mám robiť."
,,Áno, je to tvoj život, ale nechcem aby si si ho úplne zničil, chápeš? Nikdy som pre vás nechcela nič zlé. Zmenil si sa... Síce ani neviem ako si to stihol, ale..."
,,Ale čo už." dopoviem za ňu.
,,Čo už? Ako to myslíš? Zabijem niekoho - čo už, Zabásnu ma - čo už, odsedím si 15 rokov - čo už... Takto to chceš?"
,,Nie... Nikoho predsa nejdem zabíjať..."
,,To predsa nikto nechce... Ale keď sa zamotáš do nesprávnej partie, tak už nemáš na výber."
No to je dosť k zamysleniu... Ale my predsa nie sme žiadna mafia ani nič... Sme len banda teenagerov, ktorí sa chcú baviť, fajčiť a užívať si. Na tom predsa nie je nič zlé.

,,Sme tu len prvý týždeň... Potreboval som si nájsť kamarátov a trochu zapadnúť... trochu som na vás nemal čas... To je všetko..."
,,A to dievča? To ti skočí do nohavíc, keď ťa pozná sotva týždeň? A ty jej to dovolíš?"
,,Mami... na toto fakt nemám náladu a som unavený. Idem do postele," vstanem a kráčam k schodom. ,,A navyše... už nie sme v stredoveku... doba sa zmenila..." dopoviem.
,,Fajn. Potom mi tu nepríď plakať, že si ju nabúchal." to bolo posledné čo som počul. Potom som zavrel dvere na izbe a šiel spať.

...

Ráno sa zobudím, ale Chrisova posteľ je už prázdna. Zídem dole a pýtam sa mamy, že kam sa podel Chris. Dostal som odpoveď, že proste potreboval ísť skôr do školy, aby niečo vysvetlil spolužiakovi. Ďalej ma to nezaujímalo. Najedol som sa, vzal skate a šiel do školy. Na rohu ulice ma už čakali Rick, Michael a Trevis. Pred tým, ako sme sa priblížili k škole, odbehli sme si ešte na jednu cigaretku k jednému bunkru. Volali to bunker. Bola to vlastne malá stavba, ktorá sa už dávno prestala stavať. Bol som tam prvýkrát, ale vyzeralo to tam celkom útulne. Že vraj to tu poznajú len oni a iní ich kamoši. Tieto priestory sa využívajú výlučne na fajčenie. Nepovedali síce že čoho, no ale povedzme že cigariet. Sprvu som fajčiť nechcel, lebo mi to vlastne nikdy nechutilo, ale tak skúsil som to opäť aj keď zasa s kašľom, ale aspoň som sa trocha upokojil od všetkého toho nátlaku od všetkých.
Ako tak pozerám von oknom, ktoré tam vlastne ani nie je, zbadám môjho brata a ďalších chalanov, ktorí ho tak trochu... ŠIKANUJÚ!
,,Chalani! Hen tam je môj brat!" zahasil som cigaretu a bežal k nemu.
Rick sa pozrel cez dieru v stavbe a keď to videl, tak sa rozutekal za mnou. Ani neviem ako ma predbehol a vrazil jednému z tých chalanov priamo do tváre.
,,Čo ti preskočilo? Ten chalan má možno jedenásť?! Nemôžeš ho zmlátiť!" kričal som popri tom, ako som ho od neho ťahal preč.
,,Z toho bude prúser! Zdrhajme!" zakričí Trevis, ktorý stojí aj s Mike-om za nami.
Keď som sa obzrel, zistil som, že Chris uteká od nás preč. Hneď sa rozbehnem a ním. Našťastie sa mi ho podarí dohnať.
,,Chris, počkaj!!"
,,Ponáhľam sa do školy!"
,,Už by si tam dávno bol keby si chcel!"
-Zastavil.
,,Vážne sa ponáhľam."
,,Fajn. Porozprávame sa o tom doma, OK?"
,,Nie! Nebude to OK! Nič už nie je OK odkedy sme sa sem presťahovali!" zvyšuje hlas a pritom má slzy na krajíčku.
,,O tom som nevedel..." poviem sklopeným zrakom.
,,Jasné, že si o tom nevedel... Veď úplne nás ignoruješ a zaujíma ťa len tá tvoja blbá partia! Tak mi nehovor, že všetko bude OK!" utrel si slzy.
,,Prepáč, že nie som lepší brat..."
,,Bol si najlepší brat... Ale veci sa menia. Bohužiaľ..." opäť sa rozplače.
,,Prepáč." poviem a sklopím zrak.
Chris len bez slova odíde do školy.

Ahojte drahí čitatelia, :) Ďakujem vám za 1,5 reads aj za 175 vote :) poslednú dobu som mala veľa učenia a keď aj bol čas, tak sa mi nechelo :D Chcela by som časti vydávať aj častejšie :D (áno to by som snáď mohla :D ) blížia sa prázdniny tak snáď budem mať čas a chuť :D :) Dúfam, že sa vám páči tento príbeh a "nový" Dave :) potešil by ma váš názor v komente :) Ako sa vám pozdáva Dave? :) Majte pekný deň a nezabudnite na komentík :) :) Vote poteší ^^ (za odvedenú prácu)