Aj Tí Najdrsnejší Machri Majú City

Zmena Je Život

Bez premýšľania som vrazil do triedy s úsmevom na tvári a úplne zabudol že hodina sa už dávno začala. 
,,Pán Willson, čo to má znamenať ?"
,,Ehmm... Ja-ja som zaspal."
,,Sadnite si na svoje miesto a už nech sa to nezopakuje !"

Namieril som si to ku svojmu miestu a všimol som si, že na mňa Rick s partou pozerajú veľmi pobavene.
Sadol som si k Chuckovi ale nemal som v pláne s ním hovoriť, ale aj on vyzeral veľmi pobavene a spýtal sa ma:
,,Dave? To si sa tak ponáhľal, že si sa nestihol ani učesať ? Alebo v tom bolo niečo iné ?" Povedal s úškrnom.
Ja naňho len pozriem, no odvrátim zrak a ďalej si píšem poznámky z tabule.

...

Keď zvonček konečne zazvonil na prestávku, ja som odišiel k Rickovmu stolu. Sadol som si na voľné miesto vedľa Ricka, ktoré mi uvoľnil Trevis. Žeby ma Rick považoval za svoju pravú ruku?

,,No čo Dave, užil si si to?" zasmial sa.
Ja som len stále nechápal odkiaľ to všetci tušia. No keď som si vybral mobil z vrecka a uvidel na display-i svoj odraz, ani sa mi nechcelo veriť tomu, čo som videl. Tak rozcuchané vlasy nemajú ani tí, čo skáču banji-jumping! 
,,To muselo byť bujaré!" dodá Mike. Všetci sa na mne skvelo bavia.
Snažím sa tie vlasy nejak upraviť prstami, ale veľmi to nepomáha...

...

Čas obeda je tu! S Rickom a partiou vychádzame z triedy a ja idem posledný. Pri dverách stojí Chuck. Keď okolo neho prechádzam zastaví ma a spýta sa:

,,Už si do toho spadol??"
Ja sa na neho len pozriem a pokračujem v ceste.

Musel som si ešte odskočiť na WC, takže do jedálne som prišiel až trochu neskôr. Rick a spol tam už boli a videl som, ako Chuckovi zhodili tácku. Ešte k tomu pridali: ,,Pozeraj, čo robíš ty nemehlo!"

Bol som už dosť blízko nich a tak som nevedel čo urobiť. 
A) Zastať sa ho.
B) Proste prejsť okolo a sadnúť si bez slova.
Prvá možnosť nepripadá do úvahy! Nie pred Rickom...
Bez povšimnutia som prešiel okolo Chucka a sadol si k bande. onedlho prišla Mercedes, sadla si na mňa a začala ma bozkávať.

...

Škola sa nadnes skončila a ja idem na skate domov. Ako tak idem, vidím, že predo mnou kráča Is.
,,Ahoj," pozdravím ju.
-Ignoruje ma.
,,Is, to som ja Dave."
,,Ty už nie si ten Dave."
,,Čo to hovoríš?"
,,Keď sme sa vtedy v prvý deň rozprávali, bol si úplne iný. Oni ťa pokazia úplne."
,,Stále som to ja."
,,Tak čo mal znamenať ten príchod do triedy s tými vlasmi? A ten incident v jedálni? Isto to nie si ty..."
,,Nemal som na výber..."
,,Fajn... Ako myslíš."
,,Zmena je život."
,,Ak chceš žiť toto... Prosím...
,,Musím ísť ahoj."
,,Maj sa."

Idem ďalej na skate domov. Už sa o tom nemalo cenu baviť.

Keď som vošiel do domu, mama s bratom už na mňa čakali. Povedali, že idú za otcom, no ja som povedal, že s nimi nejdem.
,,A to už prečo? Čo je dôležitejšie, než tvoj chorý otec, ktorý chce opäť vidieť svojich synov?"
,,Pôjdem nabudúce."
,,Čo ak už nabudúce nebude?" túto otázku som počul už len tlmene, pretože som zabuchol dvere mojej (našej) izby.
Rickovi som sľúbil, že prídem do skate-parku... Neviem, čo by sa stalo, keby som neprišiel...

...

,,Čaute ľudia," pozdravil som.
,,Ahoj, konečne si tu."
,,Ideme kus zaskateovať?" spýtam sa ich.
,,Môžme. Kým príde Mercedes."

,,Som tu ľudkovia!"
,,Princezná našej partie dorazila!" povie s úsmevom Rick.
Mercedes si to namierila rovno ku mne a zas sme sa bozkávali. Je na tom proste závislá. Neskôr sedela na mne. Opäť...
Dosť ma zarazilo, keď som videl Is, ako ide okolo skate-parku. Ako keby ma chcela proste vytrestať. A dokázať, že má pravdu. 
,,Mercedes?" zašepkám jej do ucha.
,,Áno?" zakusne si do pery.

,,Mám voľný dom!" vzrušene jej šepkám.
,,A to si ako nemohol povedať skôr??" zašepká mi prekvapene.