Poškoláčka

1.časť

Budík je pekelná vec ale občas je dobré nemeškať.

Do izby mi nabehne môj brat, Luke a niečo hľadá. Robí to skoro každé ráno. Vždy sa nájde niečo čo odomňa potrebuje.

Odhodím nabok perinu a vyjhrabem sa von. Na nohy si nasuniem moje papuče a idem do kúpeľne. Čierne vlasy som si nechala len voľne padať a vyčistila si zuby. Makeup som neriešila a išla sa obliecť.

Zvolila som ľahký štýl a ešte sa skontrolovala v zrkadle. Vzala som si ťažkú školskú tašku a zišla dole. Kuchyňa už voňala rannou kávou a jedlom.

,,Dobré ráno." usmiala sa mamka a už mi na tanier padala praženica s kečupom.
,,Aj tebe." usmiala som sa a nabrala si na lyžičku.
Mohla som mamke vravieť ,źe nechcem raňajkovať. Proste som musela.

Rýchlo som si obula tenisky a obliekla si nejakú bundu. Absolútne som nestíhala tak som sa ponáhľala a tak isto rýchlo som vyšla z domu. Rozbehla som sa na autobus a našťastie som ho aj stihla.

Škola bola ako vžy plná deciek ,ktore väčšinou postávali pred vchodom. Pohľadom som vyhľadala jediného normálneho človeka a rozbehla sa k nej. Objala som Viky a išli sme spolu dnu. Všade boli starší žiaci a ja som si pripadala malinká.  Prváčka na strednej. Naťukala som kombináciu a skrinka sa otvorila. Prvá hodina bola literatúra za co som bola strašne rada. Milujem knihy a čítanie.

Potiahla som Viky k prváckej triede. Samozrejme všetci opisovali. A ja som tiež nemala úlohu z matiky. Šiahla som po prvom zošite a dopisovala si vzorce.

Dnu vošla jedna z mojim obľúbených učiteliek. Bola to tá učiteľka ,ktorá vedela učiť. Ona sama čítala knihy a predstavovala nám ich.

Zazvonilo a to znamená smer druhácka trieda. Nechápem čo ideme robiť ale ideme celá trieda. Zatvorila som zapísaný zošit a hodila ho naspäť. Občianska náuka- čisté zlo. A ešte so staršími žiakmi...

Pozrela som sa na triedu a nikto sa nemal na otvorenie dverí. Pohodila som ramenom a otvorila som dvere. Pekne sa na mňa vylial modrý slyz. Fuj! Nezostávalo mi nič iné...vyhodila som to do koša a sadla si do poslednej lavice. Moja obľúbená lavica. Nevyhla som sa všetkým pohľadom ale aspoň som nebola v strede pozornosti.

Viky si prisadla a súcitne mi podala vreckovku. Utrela som si zbytok tekutiny z vlasov. Ochvíľu vošla do triedy občiankárka a pozeral sa po triede. Ajtak druháci nestíchli a jej to bolo jedno. Proste stredoškolské učiteľky majú železné nervy.
,,Dobrý deň žiaci ,posadáme si. Sme tu aby sme dohodli školský ples. Spolieha na vás tak kto sa hlási?" usmiala sa.

Všetky sa na mňa otočili a začali tlieskať. Strašne som sa zľakla.  Ale nebojte sa ,nevybrali ma. Nejaký druhák ma pozval pred všetkými na ples. Určite by ma nepozval len tak. Chce ma strápniť. A nepozná ma ,nevie kto som. Nechcem ho sklamať ale nepôjdem s ním.

,,Prosímťa odmietni ho." povedala som otrávene.
,,Si sa zbláznila!" pošepká mi Viky.
,,Práveže nie." uškrnula som sa.
,,To máš u mňa." Pokrúti hlavou a otočí sa na neho.
Radšej sa posuniem nižšie na stoličke a zapisujem si nejaké veci ,ktoré hovorí o novej látke. Viky sa otočí naspäť a na značí slzu. Ospravedlňujúco sa na neho otočím a viac to nemienim riešiť.

Vyšli sme z triedy a išli si odniesť veci. Položila som na lavicu učebnicu a s Viky po boku išla do bufetu. Máme veľkú prestávku takže ešte ideme aj von. Na chodbách boli len starší žiaci a naša trieda sa učila. Aj ja by som sa učila keby som vedela čo. A tiež som chcela zapadnúť a nevyzerať zle.

Vojdeme do bufetu a pozrieme čo majú. Len keby neboli tí chlapci tak vysokí. No čistý Ferdo mravec som! Vzdám to a čakám kým niekto neodíde. Kým sa to vyprázdnilo obliali ma takže mam lepkavé tričko. No skvelé. Zobrala som si cukríky a bagetu tak isto ako Viky.

Sadneme si na lavičku a rozbalím si bagetu. Kusnem do nej a na jazyku zacítim úžastnu chuť. V bufete vždy majú úžastné zeleninové bagety. Okolo nás bežia nejaký prváci a potom zbadám Curta. Mala by som sa mu asi ospravedlniť. Naozaj by som s ním išla no nechcem ho sklamať.

,,Počúvaj ,sorry za ten trapas." predbehol ma.
,,Pohode ,to ty prepáč že neidem." usmiala som sa a ťahala Viky dnu.

Nie žeby som mu chcela utiesť ale...no vlastne chcela. Vošli sme do triedy a sadli si na miesta. Dnu vošiel nejaký neznámy učiteľ. Netúšim kto to je ,nepoznám jeho metódy učenia. Aspoň známky som si udržiavala....

,,Ja som učiteľ Collins a som tu na stáži." usmial sa .
,,Dobrý." skríkli sme naraz.
,,Každý sa postavte a predstavte sa." usmial sa. Asi sa stále usmieva. Nechám to tak. Nech sa usmieva keď môže.
...
,,Ja som Maya Red. Mám brata Luka a pochádzam z Londýna. Rada kreslím a športujem." usmiala som sa a sadla si.

....
,,Ja som Alex. Mám malú sestru a hrajem basketball." pousmial sa fakt pekný chlapec ,ktorý nedávno nastúpil.

Ale čo si namýšľam ,ten o mňa ani nezakopne. Som na celej škole asi najnudnejšia. Vlastne som veľmi nudná tak to skrívam pod touto maskou. Aj keď mi nikto neverí.

,,Red ,o čom som hovoril?" spýtal sa učiteľ.
,,Prepáčte ale netuším." povedala som otrávene a pár ľudí sa zasmialo.
,,Takže Red a Danko ,ste po škole." buchol po lavici a odišiel.
Aaa kto je ten Danko? Keđ povedal Red tak jeho priezvisko bude asi Danko. Skvelé ,že neviem s kím som po škole. Počaj ja som po škole?! Zase a ani neviem ako.

,,Takže spolu po škole." zasmial sa Alex. Ten Alex ,ktorý je tak pekný.
,,Hhej." nervózne som sa usmiala.
Zasmial sa a odišiel k učebni. Anglina. Tak teraz sa už nespamätám. Mám rada anglinu ,to áno ale ako to povedať. Som z nej blbá.

Obed
Položila som na stôl tácku s tím humusom a pozrela sa na to. No..nevyzeralo to jediteľne. Nabrala som to na vydličku a poriadne to prezrela. Naozaj to vyzeralo hrozne. Blee. Ponáhľala som sa celkom do poškoláckej triedy aby som niečo nedostala navyše.

Opatrne som zaklopala na dvere a vošla dnu. Alex..