Poškoláčka

40.časť

Po tom rannom šialenstve mi popularita rapídne vzrástla. Každý ma poznal ,každý ma zdravil. No bolo vtipné ako sa na mňa polovička falošných dievčat pozeralo. Úprimne ,bolo mi jedno aká budem populárna.

,,Máme matikuuu!" Zakričala Vanille.
,,Kto má rád matiku?" zasmiala sa Bria a zaklapla skrinku.
,,Ja ju mám celkom rada." pohodím ramenamy a zaklapnem ju aj ja.
Vanille si zatancuje víťazný tanček a hneď potom všetky naklusáme do triedy. Blbé keci o pomôckach a rozdávanie kníh sa skončilo až keď sme išli na obed.

Vošli sme do jedálne a rovno sme išli do radu na jedlo. Kto by si myslel ,že na Slovensku sa dá z jedla vyberať. Vybrala som si šalát s kuracím mäsom a išla za Briou. Už z diaľky som videla zelené oči ,ktoré som videla v riaditeľni aj na ihrisku. Už viem kto je Sean. Bria si sadne oproti nemu a ja ku nej. Vanille si sadne vedľa mňa.
,,Sestričká!" natiahol sa k nej Sean.
,,Nedotýkaj sa ma ,je tu veľa ľudí. Snažím sa ťa zaprieť." zakryla si tvár do dlaní.
,,Tak dokonalého človeka ako som ja?" akože pohodil vlasmy.

A ja ako úplný debil som sa začala smiať. Po chvíĺi sa ku mne pridala Bria a aj Seanove dvojča. Zmieňovala som sa ,že má Sean dvojča Uriaha? Lenže Uriah mal modré nebeské oči a výraznejšie lícne kosti. Obaja vyzerali ako polobohovia (Percy 😍) no ja som mam Alexa a ten má najkrajšie oči. Sú nádherné aj ked teraz spia v kóme. Zaklipkala som očami a začala jesť.

Uriah a Sean sú celkom fajn a hrajú Lacross. Ponúkli sa mi ,že ma odprevadia tak som sa rozlúčila s dievčatami a bežala s dvojčatami k šatňám. Zistila som ,že je v tíme iba jedno dievča ,ktoré podľa Uriaha nieje veľmi dobré. Za to odomňa schytal pohlavok a so Seanom som si ťapla. Pred šatňami sme sa rozišli. Otvorila som dvere a počula sprchu. Takźe tu niesom sama. Vošla som teda dnu a zavrela dvere. Hneď mi do nosa udrel pach dezinfekcie. Potriasla som hlavou a išla k dvom otvorením skrinkám. Vzala som si tú kde bol iba dres. Vzala som si ho do ruky a bežala do prezliekarní. Skladal sa z kraťasov no s mojou výškou siahali až ku kolenám a trička ,ktorè som mala do polovičky stehien. Povzdychla som si a dala si vlasy do copu.

Vyšla som von a uvidela dievča vysoké ako basketballista. Jej kraťasy siahali pod zadok a tričko bolo skôr croptop. Bola o dve hlavy vyššia ako ja.
,,Ja som Hazel ,poď. Nestíhame." Zhrabla ma za ruku a utekala ku dverám.

Vyšli sme von a mne sa otvoril pohľad na ihrisko plné chalanov. Preglgla som a zišla dole na ihrisko. Vzala som si lacrossku a jednu loptičku. Postavila som sa do radu a obzerala si chrbát hráča predomnou. Keď prišiel na rad ani sa nenamáhal a strelil gól. Venoval mi jeden krátky pohľad a išiel na koniec radu.
,,To je Colton ,je jedná veľká záhada." dobehli ku mne dvojčatá.

Vytiahla som si tričko a zastrčila si ho do kraťasov. Napriahla som sa a strelila gól. Išla som naspäť do radu no Colton tam už nebol. Akoby sa vytratil.
Naozaj mi bol ten chlapec záhadou. Nakoniec som ho radšej nechala tak a začala sa venovať plne tréningu. Nachvíľu som mohla v kľude rozmýšľať a rozhodla som sa ,že pôjdem za Alexom. Akokoľvek ma to bude bolieť pozerať na neho v takom stave, no viac ma bolela predstava ,že o ňom nič neviem.

Po tréningu som sa osprchovala a išla sa obliecť naspäť. Obliekla som sa a zbalila sa. Pred školou ma už čakali dvojčatá.
,,Kam to bude?" Usmial sa Sean ,ktorý vyhral bitku o volant.
,,Eh...mohli by ste ma odviesť do nemocnice?" Pripútam sa.
,,Je ti niečo?" vypúli na mňa oči Uriah.
,,Mám tam priateľa." Sklopím zrak.
,,To je nám ľúto." povie Sean a naštartuje.

V aute vládlo hrobové ticho. Pomaly som prechádzala po hladkej látke sedadla a pozerala sa z okienka. Tý ľudia. S nikím sa nespoznajú ak sa budú pozerať iba do mobilu. Maximálne do seba narazia a vynadajú si no potom sa znovu venujú mobilu. Povzdychla som si a upriamila zrak pred seba. Ochvíľu sme sa zastavili pred nemocnicou. Vystúpila som a ticho poďakovala.

Prešla som na recepciu.
,,Môžem vám nejako pomôcť?" usmeje sa na mňa staršia pani.
,,Dobrý deň ,Alex Danko." vykúzlim ako taký úsmev.
,,Nech sa páči." so smutným úsmevom ma doviedla až ku chodbe kde ležal Alex.

,,Sestry! Rýchlo!" kričal doktor a pobehoval po nemocnici.
Vošiel do dverí kde ležal Alex a za ním roj sestričiek. Rozbehla som sa. Srdce mi vynechalo pár údetov a dýchalo sa mi maximálne ťažko. Vôbec mi nevadil smrad,ktorý ma väčšinou strašne štval . Otvorila som dvere a skoro skolabovala. Alex mal otvorené oči a pozeral na doktorov. Doktor mu niečo hovoril a on prikyvoval. Vyzeral ,že je zmätený. Pohľadom si ma preskenoval a kusol si do pier. Úsmev sa mi tvaroval do obrovského úsmevu. Povolila som stisk päste a prišla k čelu postele. Počkala som kím doktor a sestričky odišli a sadla som si. Prešla som bruškamy prstov po hrubej koži sedadla a pozrela sa na neho. Pozeral na mňa no nič nehovoril.

,,Ahoj." šeptnem a natiahnem k nemu ruku.
,,Ehm.....kto ste?" usmeje sa.

.......
Aj ja vás mám rada 😂. Viem som strašný človek ale pozitívum je ,že je časť vydaná 😉.
Neviem či sa vám časti páčia lebo to nekomentujete čo mi je veľmi ľúto. Prosím píše názory do komentov lebo hlavné je aby sa kniha páčila vám.

Čo hovoríte na dvojčatá Uriah&Sean? 😂
Alebo na žirafu Hazel a záhadného Coltona?

Dúfam ,že ma nezavraždíte za koniec a ďakujem za viak ako 60k. Ste zlatíčka 💕.

Hope you like it!