Poškoláčka

Epilóg

(16.sebtembra)

,,Alex ,je to tu!" kričím.
Alex ku mne pribehne a utiera si pot z čela. Už takto tŕpne celý august. Je strašný a to ešte sa to dieťa ani nenarodilo. Vystrašene na mňa pozrie. Vezme ma k autu. Nastúpime a Alex naštartuje. Podá mi ruku a ja mu ju stískam.  Tak strašné to bolí. Kričím a dýcham rýchlo. Alex určite prekročil X predpisov no nakoniec sa ocitneme pred nemocnicou.

Naložil ma na vozíček a rýchlo ma vezie na pôrodnú sálu. Doktor stojí vovnútri a už ma naložia na posteľ. Drží Alexovi ruku a kričím po sestričkách aj po doktorovi. Ten prcek sa narodí ku hysteričke.
,,Dýchajte pani Danková, a tlače! " zakričí doktor aby prekričal moje stony. 
,,To nieje také ľahké pán doktor!" Zvreštím na neho.

Po piatich hodinách už vykukne hlavička. Poriadne zatlačím a skúsnem veľkú nadávku. Nemôže nadávať pred dieťatkom. Miestnosťou sa ozve plač čo je pre mňa teraz ako rajská hudba. Vydýchnem si a sledujem doktora.
,,Je to dievča." povie Alexovi ,ktorý omdlie z pohľadu na krvavé dieťa.
Začnem sa smiať a aj doktor sa ne ubráni úškrnu.

Doktor ju umyje a podá mi ju. Z očí sa mi lejú slzy. Je nádherná.  Má Alexove črty tváre a krásne čierne malé vlásky. Poriadne som ju vykrŕmila takže je teraz poriadne tučnučká. Usmejem sa a ona na mňa po otvorí očká. Všetci oživujú Alexa a neskôr sa im to aj podarí. Alex sa usmeje a už ju má na rukách. Začne sa na ňu škeriť a hučí do nej nejaké blbosti. No to mi už oťažievanú viečka.

O týždeň neskôr
Konečne nás z tohto ústavu vypustia. Crystal som mala pri sebe minimálne ,podávali tu hnusné ,zdravé jedlá a bolo to tu strašné. Cítila som sa ako v ústave.

Dvere sa otvorili a v nich stál Alex. Mal v ruke sedačku fialovej farby. Zasmiala som sa. V rukách som mala malú Crystal. Podišla som k Alexovi a pobozkala ho. Malá na nás rozkošne pozerala. Dali sme ju do sedačky a chytila som Alexa za ruku. Spolu sme vyšli von a išli k autu. Malú sme dali do auta. Sadla som si dopredu a usmiala sa na Alexa. Pozrel na mña s úsmevom na perách. Chytil mi stehno a naštartoval. To budeme mať úplne iný život. No Crystal je strašne kľudná .Už od narodenia tak nám snáď nebude toľko plakať.

Zastali sme pred naším domom. Vzal ju Alex a ja som ho vzala za ruku. Vošli sme dnu a odniesli ju do novej izby. Bola celá fialová. Nábytok aj skriňa boli biele a  bielu postieľku zdobili fialové obliečky. Usmiala som sa na Alexa a spolu sme dali spiasu Crystal do postieľky.

,,Maya ,mám prvý prípad. Vrátim sa večer." usmeje sa a pobozká ma na líco.
,,Ponáhľaj sa." zasmejem sa a pri odchode to buchnem po zadku.
Bolo mi podozrivé prečo mal na sebe oblek. Alex urobil maximálne ťažké skúšky ,ktoré sa učil celé moje tehotenstvo a dokončil výšku. Samozrejme sa o to postaral jeho otec. Nemala som čo robiť tak som išla navariť. Vidno ,že tu bol Alex sám. Všetko jedlo bolo na svojom mieste. Viem ,že ten týždeň čo som tu nebola ho prijali do prestížnej právnickej agentúry. Určite zachraňuje nejakú celebritu. Vykašlem sa na varenie a poviem si ,že si vezmem knížku. 
Vezmem si Odplavené sny (fakt dobre kniha ) a začnem čítať až keď si sadnem ku Crystal.

***
Zobudím sa s hlavou na knížke na zvonenie zvončeku. Pretriem si oči a otvorím dvere. Štuknem do zapínača a izbu zaplaví svetlo. Prejdem dole schodmy. Podídem k dverám a pozriem sa cez kukátko. Keď zbadám Alexa ,otvorím. Usmieva sa a v ruke má krásnu modrú ružu.    

Vošiel dnu a zavrel dvere. Oprel ma o ne a zasmial sa. Podal mi ružu a usmial sa.
,,Mám to." usmeje sa.
,,Čo máš?" zasmejem sa.
,,Mám prípad ,budem právnikom jednej slávnej celebrity. Už o týždeň bude právne konanie." zasmeje sa.
,,Teším sa s tebou." usmejem sa a potiahnem ho za kravatu k sebe.