Poškoláčka

10.časť

Tep sa mi zrýchlil. Ústa sa mi zkrivili. Každý sval sa mi napol najviac ako sa dá. Srdce mi skoro vyskočilo z trička.

,,Nič mi na to nepovieš?" pozre sa na mňa.
,,Neviem čo mám povedať." nasucho prehltnem.
,,Neviem ....či ma ľúbiš tiež?" nahlas vydýchne .
,,Jja ,keby.." zasmejem sa.
,,Ale úprimne." povie vážne.

,,ĽÚBIM ŤA." usmejem sa.
Obíme ma a nad zemou so mnou zatočil. Smiala som sa ako retardovnaná ale kto by sa nesmial. Neviem či je to pravda. No niečom tam je ,len neviem či zrovna láska.

S úsmevom ma zložil dole.
,,Odprevadíš ma domov?" spýtam sa.
,,Jasné." chytí ma za ruku a ideme si kľudne ku mne domov.

,,Tak ahoj." usmiala som sa a išla k bránke ale on ma chytil za zápästie a pritiahol si ma k sebe.
Samozrejme som mu ako vždy nabúrala do hrude a zdvihla k nemu hlavu. Prečo som taký mravec?!

Usmial sa a obtrel sa mi o pery. Ocitla som sa pri jednorožcoch v krajine ružových obláčikov. V bruchu mi lietal húf motýlikov a klepala som sa. Mal také jemné pery a chutili po jahodách. Pritiahla som si ho k sebe a zasmiala sa mu do pier. Nechcene som sa od neho odtiahla a zhlboka sa nadýchla. Už tak dlho som to chcela urobiť ,ale možno to bolo narýchlo.

,,Zajtra." šepol mi do ucha a odišiel.
Nabehla mi husia koža až ma striaslo. Kľudne som si vošla do bytu a pozdravila podarenú rodinku.
,,Čo sa tak usmievaš?" zasmiala sa mamka.
,,Len tak." zasmiala som sa a vybehla do izby

Nabehla som do izby a zarazila sa. Na mojej parapete sedel Brick. Ten Brick.
,,Myslel som ,že nedojdeš." zasmial sa.
,,Čo tu chceš?" poviem chladne.
,,Veď som povedal ,že chcem teba." zasmial sa a podišiel ku mne.
,,Ale ja teba nechcem." urobila som krok dozadu.

Smiech vystriedal jeho úškrn. Až ma striaslo. Bol naozaj strašidelný
,,Vypadni!'' skríknem.
,,Hah." zasmeje sa a vyskočí von z okna.

Fuj to bolo hnustné. Neviem čo si o tom mam myslieť...

Ráno
Vstala som až okolo dvanástej. Veď je nedeľa tak čo budem vstávať skoro...

V kúpelni som zo seba skoro odpadla a šatník ani nehovorím. Cítim sa ako bezdomovec. Teplaky a vyťahané tričko. Asi by som sa prepadla pod zem keby ma niekto takto videl. Ámen s ním.

Zídem dole a zamrznem. Alex. Môj outfit lá bezeomovec a on... Bol strašne cute.
,,Aa Maya ,prišiel za tebou kamarát." povedala mamka a zvíranila slovo kamarát

Vtedy sa otočil a pozrel sa na mňa. Obzrel si ma a usmial sa. Začala som sa červenať až niekde na zadku a išla k chladničke. Vybrala som si jogurt a prisadla si k Alexovi

,,Deti ,ja vás nechám. Ideme na túru." zasmiala sa mamka a odišla.
Zase tie ich výkendove túry. Na ,ktoré ja nemôžem ísť. Zvraštila som obočie a pozrela sa do jogurtu. Prešla ma chuť...

,,Ahoj." usmial sa.
,,Čau." zavrela som chladničku
,,Co si taká?" vzdychol
,,Nemôžem pomaly nič robiť Alex!" skĺzla mi slza.

Okolo môjho pása sa obvinuli silné ruky a oprel si bradu na moje temeno.
,,Môžeš ma ľúbiť." zasmial sa.
,,Nevládzem." vzlykla som.
,,Zvládneme to." usmial sa a dal mi pusu na vlasy.

Ak čakáte ,že mu jazyk štúrim až do hrdla tak to ste na omyle. Chlapec si počká..

Sadli sme si k telke a zapla som tam nejaký film. Alex si cezomňa prehodil ruku a ja som sa mu oprela o hruď. Že sa mi to stáva často nie?! Som sa asi zamilovala do jeho hrude.

To by som nebola ja kebyže v polke nezaspím. Zobudím sa až na Alexov pohľad ,ktorý blúdil po mne nie po filme. Usmejem sa a on odvráti zrak a venuje sa filmu.

O štvrtej Alex odišiel a ostala som sama. Radšej som zamkla všetky dvere a okná (znie to divne ale aj okná sa zamykajú). Bojím sa Bricka. Poriadne...

Vytiahnem si učebnicu a začnem si čítať učivo na zajtrajšok. Keby mi náhodou neprešlo to s tou rakovinou.

Keď som si to poopakovala tak som si len ľahla. Strašne som sa nudila tak som zaspala a rozmýšľala o všetkom.

Ráno
Grr! Zase pondelok! Ako ja nemám rada pondelky...

Natiahla som nohy ku papučiam a nenahmatala som ich. Takže bosé nohy. Skvelý štart do nového dňa!

V kúpeľni som sa trošku spoznala takže to nebolo až také náročné. Vlasy som si zopla do vyskoého copu. Vyrazila som k šatníku a pozrela sa do neho. Ja som si aj vybrala?! 1:0 pre mňa!

(Tričko na fotke+ kraťasy mimo fotky)

Unavene som nahádzala do tašky všetky potrebné učebnice. Boli tažké ako balvany. S taškou na chrbáte som zišla na raňajky. Mamkyne užastné raňajky sa proste neodmietajú.

Pozdravila eom ocka ,ktorý bol zažratý do svojich novín. Vtom sa pozrel na hodiny pozdravil ma a išiel sa obuť. Vždy odchádza keď prídem.

Zjedla som svoju dávku a išla k botníku. Moja vášeň -boty. Nekupujem ich nejak ale obzriem sa za každým párom. Som topankový úchyl 😂.

Nakoniec som si vybrala tie pravé a vyšla spokojne von. Vonku pražilo posledné slnko lebo pomaly ide jeseň. A preto mám na sebe koženku.

Zbadám Viky tak ju bežím objať. Obíme ma a začne každodenná debata. Viky povie všetko čo sa dozvedela. Všetky takzvané klebety príma ako drogu. Moja informátorka.

,,A teraz ty a Alex. Je pravda ,že spolu chodíte?" zasmiala sa lebo išiel k nám.
,,Nepýtal sa." rýchlo som šepla a vybrala si iba matiku a zavrela skrinku.

Už bol pri druhej skrinke opretý dokonalý Alex a pozeral na mňa zhora. Tá moja výška.. A Viky?! Ta sa vyškiera na druhej strane chodby a sleduje nás.

,,Si krásna." kusol si do pery.
,,Ahoj." povedala som celá červená.
,,Ideme?" usmial sa.
,,Hej." usmiala som sa a červená išla po jeho boku.

Si predstavte ísť poboku najsexy prváka. Všetky dievčatá sa na mňa sladko usmievali. Ja mám Viky a so štetkami sa nebavím!

Vošli sme do triedy a ja som si sadla k Viky. Alex išiel ako vždy ku Paťovi a stále na mňa pozeral. Prišlo mi to až moc.... Ale Madisonim face stál za to. Skoro som sa začala šúľať po zemy...

............
Ľudia ako som asi nenormálna/sprostá/divná alebo neviem čo ma pochytilo 😂. Od šiestej som zasadla pred mobil ,kašľala na učenie a písala. Momentálne je 21:25 a ja tu ako debil dopisujem to čo nikto nečíta. Veď prečo nie. Celá izba mi svieti na bielo ,chudák susedia 😂. No nič... A ešte som si púšťala pri písani pesničky ,ktoré ani neviem že v mobile mám. Asi preto je táto časť taká aká je. Ďakujem za viac ako 370 videní. Zlatíčka ❤