Poškoláčka

9.časť

,,Ale som tu ja ak nevidíš." usmiala som sa a pokráčovala.
Oduto sa postavil vedľa mňa a ja som sa víťazne usmiala. Choreografia bola v celku ľahká takže som ju zvládla.

,,Tak na dnes končíme." zahlásila po hodine a pol tancovania.
Vydýchla som si a usmiala sa na ňu.
,,A Maya ,vitaj medzi nami." žmurkla na mňa Denisa a odišla.

Usmievala som sa ako retardovaná.
,,Maya? Pôjdeš s nami zajtra do mesta?" spýtala sa Lucka (ta sa na mňa usmiala keď som tu došla).
,,Jasné." zobrala som si vak a odišla von.

Vonku bolo veľmi príjemne. Až som sa čudovala kde to som. Si na Slovensku mojko ,na Slovensku. Pousmiala som sa a išla k domu. Bolo vidno nádherne lebo v lete zapadá slnko okolo ôsmej.

,,Som domá!" zakričala som na celý dom.
,,Som v kuchyni." zakričal Luke.
Takže sa rodičia vrátia až zajtra. Na dva dni ale aspoň niečo. A potom na mesiac budú zase v Španielsku.

Usadila som sa k Lukovi a on mi podal tanier. S chuťou som si to dala do úst a vychutnávala si to. Luke vie dobre variť len sa mu nejak veľmi nechce. Ešte tak na mesiac nám ostane ale je to skvelé.

Utrela som si ruky do útierky a išla do izby. Zajtra piatoček? Eeejha. No konečne si tu znova mojko krásne. Ale ako sa mám správať k Alexovi?

A inak tem chlapec ,ktorý chcel stáť tam kde ja sa volá Brick. Áno ,volá sa tehla. Chudák ,jeho rodičia sú...Vyzerá byť normálny ale je to divný chalan. Nenávidi ma a mňa to k nemu ťahá. Obidvaja sme divný... Moje city su divné. A volá sa tehla.

Celá si divná
Si strašne zlaté svedomie moje.
Je to pravda
Možno...
Určite...
Choď do riti
...

Moje svedomie ma neznáša! Aj to. Vybrala som tašku a našla domacu. Hneď som ju urobila a vybrala dejepis. Hovadina sveta ale čo už.

Ráno
Ponaťahovala som sa a praskla mi polovica chrbtice. Nechutné. Nohy som unavene zvesila z postele a čakala kým zaostrím. Keď vidím ako tak ,idem do kúpeľne. Pred očami sa mi nepríjemne zahmlie a ťažko sa mi dýcha. Prižmúrila som oči a ďalej si už nić nepamätám.

Zobuď sa keď nechceš spať navždy
Mám veľmi ťažké viečka.
Si lenivá -.-
Auuu

***
,,Ako je na tom?" spýtal sa smutný ženský hlas ako mama.
,,Dosť zle ,nevieme ani kedy by sa mohla prebrať." mužský hlas ale nie otcov.
Zrazu sa izvou rozliehal ženský plač. Nie neplačte. Nechcem aby pri mne niekto plakal.

Chcela som otvoriť oči ale viečka mi to zatrhli. Ústa sa nepohnu a dýchanie vlastne ani necítim. Zvláštne ale dobre no... Hlava mi automaticky vypla a zase upadla do spánku.

O týždeň neskôr Doma
Prebudím sa s myšlienkou na moju chorobu. Rakovina. Rakovina pľúc. V druhom štádiu ale je to stabilizované. Takže musím chodiť každý mesiac do nemocnice aby mi vyčistili pľúca. Nemôžem behať ale našťastie ešte môžem tancovať.

Našťastie je sobota takže som sa neobťažovala sa prezliekať ani sa upravovať. Veď načo?!

Z linky som si vzala špagety a čakala kím sa rodinka vráti z túry ,ktoru ja absolvovať nemôžem. Keď som ich zjedla tak som šľa k telke a zapla si Netflix. Vybrala som si nejakú scifi a popíjala čaj.

Viky: Poď von 😘
Maya: Kde prosímťa 😂😂😂
Viky: Starbucks ,veď sme spolu týždeň neboli 😒
Maya: Ok ,príď po mňa 😊

Lenivec som vyšla schodami a išla k šatníku. Zvolila som normálny outfit kedže ideme len do Starbucksu.

Líčenie bolo tiež veľmi easy a mohla som vyraziť. Do kabelky som si dala peniaze a mobil. Slnečné okuliare mi ladili ku kraťasom. Slnko mi pálilo na pokožku.

,,Ahoj." usmiala sa Viky a objala ma.
,,Aahoj." zasmiala som sa.
,,Takže Starbucks." usmiala sa a išli sme.

Cestou tam mi rozprávala čo je nové v škole. Madison chodila s polovičkou tretiakov a teraz je s nejakým blonďákom o ,ktorom Viky básnila ako o najkrajšom chlapcovi na zemy. Neviem či má na Alexa.

Sadli sme si k stolu a pozerli na obrovskú ponuku. Nakoniec som si vybrala Chocko Mouse (neexistuje) a  dezert som si nedala. Smiali sme sa na jednej babke ,ktorá hovorila ,že chce Felke Frapué. Šak pohodaa.

,,Maya?" spýtal sa povedomý hlas.
,,Luckaa." objala som ju.
,,Ježiši dievča! Kde si sa túlala?" zasmiala sa.

Viky jej naznačovala nech v tejto veci nepokračuje ale ja som tupá a musím povedať všetko.
,,Rakovina ,nemocnica a ták." zatvárila som sa asi nejako takto 😕.
,,Prepáč ,mrzí ma to." povedala.

,,Ach.." povedal Brick.
,,Brick!" povedala Lucka
,,Brick ,Lucka kde ste?" zavolala Nikola.
,,Tu!" zakričal Brick a uškrnul sa na mňa.

Nemám z neho dobrý pocit. Keď sa uškrnie pokožka ma páli ako divá. Ale ajtak ma to k nemu ťahalo.

,,Maya." usmiala sa Nikola.
,,Nikola." tiež som sa usmiala.
,,Krásna storka." zamrmral Brick.
,,Čo ťa žerie furt?" zakričím na neho.
,,Ty." povie a odíde.

Taak to bolo riadne divné. On celý je divný. Čo s ním je? Má svoje dni?!
,,Prepáč za neho." usmiala sa Lucka.
,,Pohode ,nemá ma rád." uškrnula som sa
,,Nie Maya ,on ťa ľúbi." povedali Lucka ,Nikola aj Viky naraz.

Fuuh ,takže je do mňa?! Je na mňa toho veľa teraz.... Zaujíma sa o mňa aspoň nejaký chlapec a ja to ani nespoznám.

,,Emm...no...asi už idem." usmejem sa a zmiznem.
Bolo to na mňa až moc napjaté tam. Bože to je deň...

,,Do ritiiii!" zakričím keď mi teplá tekutina pristane na tričku.
,,Sorry ,fakt som nechcel." usmeje sa nejký chalan.
,,Nevadí." zdvihnem zlavu.
,,Maya?" ,,Alex?" povedali sme úplne naraz.

Do nemocnice ku mne ani raz neprišiel. Neviem ako je to medzi nami. Neviem prečo ma ignoroval. Neviem ako sa k nemu správať. Neviem čo mám robiť..

,,Prečo si neprišiel?" poviem so slzami v očiach.
,,Nemohol som ťa tak vidieť....nezvládol by som to." pozrel sa na svoje čierne vans
,,Aha ,musím ísť." chcela som mu zdrhnúť ale chytil ma za zápästie a pritiahol až k sebe. Bolo to až tak blízko ,že som mu nabúrala do hrude. Akú ju ma pevnú a vypracovanú.

,,Hneváš sa?" nevinne sa usmeje.
,,Jja neviem." pozriem sa mu do očí.
,,Ľúbim ťa..."

.........
Ej kej ej 😂 ľudia moji milí. Konečne nová časť a myslím ,že aj napínavá. Konečne... Tá rakovina je nárokom a dvakrát mi to vymazalo takže je to napísane narýchlo. Thank za viac ako 230 videní 😘.