Hodila som sa do postele a pozerala sa na strop. Premýšľala som ,že teraz vyzerám ako decko. Alebo ako náladova krava?! Asi oboje no.
Vytočila som číslo agentúry a čakala kým to niekto zdvihne. No a niekto to aj nečakane zdvihol.
,,Dobrý deň tu je agentúra elite talent. Želáte si?" povedala pani v telefóne.
,,Chcela by som sa prihlásiť na tanec."
,,Tak príďte zajtra o 4tej do agentúry. Adresu vám pošlem."
,,Jasné ,ďakujem"
,,Dovidenia ,zajtra."
,,Dovi."Taak a zajtra ma čaká premiéra. Tanec. Naposledy som tancovala pred dvoma rokmi. Aspoň to ma odpúta od Alexa.
Z bratovej poličky som si zobrala Just Dance 2016 a strčila to do Xboxu. Zapla som to a vyberala pesničky. Nakoniec som si vybrala nejakú rýchlu pesničku a začala opakovať pohyby. Celkom mi to išlo.
Po hodine som odpadla do sprchy a osprchovala sa. Všetken pot zmizol a ja som vystúpila von. Ako zakončenie dňa som vybrala učenie. Keď som bola naučená odpadla som do ríše snov.
Ráno
Buchla som po digitálnom budíku ,ktorý som našla medzi "blbosťami" v krabici. Chudák spadol na zem ale ajtak nezastal. Hodila som po ňom papuču a konečne zastal.Poďakovala som mu a vošla do kúpeľne. Obzrela som si môj výbuch a upravila sa. Vlasy som si pre dosiahnutie objemu vyfúkala a jemne sa nalíčila.
Urobila som nálet do skrine. Zákerne som sa usmiala. Trośku poprovokujeme Alexa obtiahnutou sukňou. No čo?!
Do tašky som si hodila učebnice a desiatu. Napustila som si do fľaše vodu a tiež ho hodila dovnútra. Spokojne som zišla dole a išla už rovno k východu. Ešte v rýchlosti som sa pozdravila Lukovi a bežala do školy.
Zadýchane som dobehla a išla k Viky. Uškŕňala sa nad mojím oblečením lebo mala to isté len biele tričko. Kupovali sme si ich spolu. Vykonali sme každodennú konverzáciu a vošli dnu.
Alexa som zbadala hneď. Hnedé dokonalé vlasy mu viali ale na tvári sa mu pohrával iba malý úsmev. Zodvihla som k nemu pohľad ale on sa pozeral iba na dlážku. Bolo mi ho naozaj ľúto.
Vybrala som si slovenčinu a poboku Viky šla do triedy. Prvý pohľad patril Alexovi. Niečo sa vo mne zlomilo. Opatrne som sa na neho usmiala a sadla si za neho.
Maya: Dnes mám do 4tej čas :)))
Alex: Nemusí so mnou ísť ak nechceš...
Maya: Nesťažuj sa
Alex: Fajn ,prišla učiteľka.Mobil som strčila do lavice a postavila sa. Učiteľka si nás prezrela a povedala ,že si máme sadnúť. Takýto debilný zvyk...
Obed
Vzala som si špagety a išla si ešte po vodu. Položila som to na stôl k Viky a prisadla si. Pomaly som prežúvala kým neprišiel Alex. Neviem ako sa k nemu chovať. Ale ,že vóbec.,,Čaute." šepol a prisadol si.
Zašomrala som ahoj a venovala sa špagetám. Druhé najlepšie jedlo čo vedia navariť. Keď som dojedla utrela som sa a odiesla to.Zakývala som Viky a vyšla von. Hneď za mnou išiel Alex. Došli sme k mojej skrinke. Vybrala som si veci a spoločne sme vyšli von. Zastali sme pred školou.
,,Emn...kde ideme?" spýtala som sa.
,,Zmrzlina a park." usmial sa a išiel.
Spamätala som sa a išla za nim. Potichu sme šli vedľa seba k zmrzlinárni.,,Akú?" spýta sa.
,,Nero." usmejem sa.
Podá mi zmrzlinu a konečne ju olíznem. Božínku bola tak úžastná. Čokoláda sa mi rozpúšťala na jazyku.Sadli sme do parku a nevedeli sme čo hovoriť.
,,Prepáč." usmial sa.
,,Nemožeš za to ,že som náladova." zasmiala som sa.
,,Nie ,môžem. Všetko som posral." vzdychol si a pozrel sa do zeme.
,,Nič si neposral. To ja som krava." usmiala som sa.Je normálne ,že som až tak náladova?! Dúfam ,že niesom jediná takáto...
,,Ty niesi krava ,to si zapamätaj." zdvihol mi bradu a pozrel sa mi do očí.
Viac som si ho nikdy nepriala pobozkať. No to neide. Alebo ide?! Nieee.Pomaly sa približoval. Spanikárila som a usmiala sa. No ním to ani nehlo. Stále sa približoval a potom sa mi obtrel o pery. Bola som ako v siedmom neby. Ale hovno ,že v siedmom rovno v desiatom.
Zatvorené oči som pootvorila a uvedomila si čo vlastne robím. Odtiahla som sa a od udivenia skoro zomrela. ON MA POBOZKAL!
Asi naozaj splnený sen. Ale....ja neviem.,,Hneváš sa?" pousmial sa.
,,Nnie len som....prekvapená." usmiala som sa.
,,Takže sa ti to páčilo." zaiskrilo mu v očiach.
,,Aasi." väčšiu debilinu si nemohla povedať?!Chytil ma za ruku a pohladkal ju. Pozerali sme si do očí a usmievali sa.
,,Musím ísť domov." usmiala som sa.
,,Odprevadím ťa." usmial sa a vstal.Chytil ma za ruku a ja som ju neodmietla. Veď načo. Po boku sme išli k môjmu domu.
Zastavili sme a usmiala som sa na neho. Pustila som mu ruku a s úsmevom som vošla do domu. Zula som sa a vybehla do izby. Do vaku som si dala oblečenie na tanečnú a išla naspäť dole. V taške boli kraťasy a tričko.
***
Vošla som dnu a uvidela malú recepciu. Vybrala som sa k nej a povedala svoje meno. Asi tridsiatnička ma poslala na druhé poschodie. Už sa tam ozývala hlasná hudba. Voša som dnu a uvidela tancujúcu skupinku . Boli fakt dobrí.Jedno dievča si ma všimlo a milo sa usmialo. Všetci zastali a pozerali sa na mňa.
,,Ty budeš tá nová." usmial sa a prišla ku mne.
,,Áno ,som Maya." usmiala som sa a ona ma objala.Tiež som ju objala ale okolo mňa sa obvinuli ďalšie a ďalšie ruky. Skupinové objatie! Musela som byť červená ako paradajka.
,,My sme tu jedna veľká rodina." usmiala sa a všetci sa odtiahli.Do miestnosti vošla trénerka a tiež ma objala. Potom sa postavila oproti zrkadlám a zavolala nás k sebe.
,,Pozeraj na mňa a opakuj." usmiala sa.
Pustila What do you mean. Denisa začala tancovať a ja som po nej opakovala. Bolo to celkom ľahké a tancovalo sa mi fakt dobre. Hudba skončila a Denisa sa ku mne otočila. Všetci tlieakali.
,,Waaau ,bola si úžastna." dala mi hight five.
,,Ďakujem." povedala som červená
,,Tak ,všetci dopredu a ideme si vyskúšať zostavu." zakričala a všetci sa porozstavovali.,,Heej! To je moje miesto." povedal jeden chlapec.
........
Napínavšie? Ja netuším 😂. Nebudeme tu písať slohovečky. Proste ďakujem za 160 videní.
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Poškoláčka
Romantizm°2015 Rakovina. Choroba ,ktorá ničí tích najlepších ľudí. No dá sa vyliečiť no iba v málo prípadoch. A ona ju prežila. #3 in Romance! 26.9.2016 #2 in Romance 11.11.2016