Poškoláčka

50.časť

Nahrnuli sa mi do očí slzy. Spomenul som si. Ja som si spomenul! Ale Maya tu teraz ležì totálne neschopná sa z toho tešiť. Sadol som si na stoličku a pozoroval ju. Jediné čo mi nasvädčovalo ,že je nažive bol hrudník ,ktorý sa jej pravidelne dvíhal. Chytil som jej ľadovú malú ruku a ohrieval ju. Malé slané slzy mi padali na líca a dopadali na biele obliečky ,ktoré ju zohrievali. Usmievala sa. Vyzerala byť šťastná no vo mne sa to rúcalo ako domček z karát.

,,Len spí." vojde dnu mladší doktor.
,,Čo sa jej stalo?" pozriem na neho.
,,Bude vporiadku. Prehnaný stres z dneška. No ešte robíme vyšetrenia." Dúfam ,že nevidela mňa a Adrianu.
,,Kedy ju pustíte?"
,,Ked sa zobudí." usmeje sa a nechá nás osamote.

Keď videla mňa a Adrianu budem si to vyčítať do konca môjho života. Vzdychnem si a znovu si ju prezriem. Bola nádherná ako vždy. Prešiel som jej bruškamy prstov po bledom studenom líci. V tomto stave vyzerala veľmi zraniteľne. Jemne som sa na ňu pousmial.

Maya
Videla som svetlo. Malé no dokázalo rozžiariť môj obzor.
,,Len spíš." počula som mne tak známy hlas.
Usmiala som sa. Vedela som ,že je tu pri mne no eše nebol čas aby som zobudila. Bola som príliš unavená. Vznášala som sa medzi mrakmy v bielej košeli. Zasmiala som sa z mojej fantázie. Už mi preskakuje a to tu som ešte len asi dve hodiny. Ja sa tu smejem ako retardovaný jednorožec a Alex sa určite o mňa bojí. Som hrozná.

No kto by sa nesmial pri tom čo sa stváralo v mojej hlave? Bola som medzi rúžovými mráčikmy a pozerala sa na čokoládovú fontánu ,z ktorej pila veverička ,ktorá kakala Skittles. Zasmiala som sa a hupla do ružového mráčika. Čo to zo mnou je? Hádam sa stávam ja Maya Red bláznom? Keby mi to niekto teraz potvrdil vôbec by som sa nedivila. Okolo mňa prehopkal jednorožec a ja tu rozmýšľam o mojom duševnom zdraví. Znovu som sa smiala. Nechápem ,že som čokoládovú ešte nevyužila. Milujem čokoládu!
Skočím do tej sladkej gebuziny a začala ju s chuťou jesť.

(V časti hore som sa pozabudla a vystúpila v niekde príliš ďaleko od mojej bytovky 😂. Aspoň budem pisať po ceste.)

Naozaj by som sa mala zobudiť lebo prídem o rozum. Teda ak mi nejaký ešte ostal. Po prekonaní ďalšieho výbuchu smiechu som sa naozaj sústredila. Pomaly som otvárala viečka. Pľúca sa mi rýchlo otvorili načo som vystrelila do sedu.
,,Sestra!" kričí Alex na chodbu.
Príde ku mne a hladká ma po chrbáte. Slzy sa mi rozlejú po lícach. Ľahkost na mrakoch premenila hnustná bolesť pľúc. Doktori rychlo vyhnali a Alexa. Pobehovali okolo mňa ako zbesilí. Zasmiala som sa. No to mi absolútne nepomohlo. Moja posteľ sa pohla a vyšla z izby. Sestrička ma položila a dala mi na tvár masku. Pomaly mi to opantávalo zmysly a zaspávala som.

&*&*&*&

Vydýchla som si a otvorila oči. Bola som v inej miestnosti ako minule. Vedľa mňa stál nejaký stroj a v nose som mala hadičku. Čo keď znovu príde moja rakovina a znovu ma doriadi? Práve ona ma pripravila o dieťa. Neudržala som sa a začala plakať. Na to sa zobudil Alex. Bol rozkošný. Na tári mal otlačok a oči mal este zďaleka nezobudené. No teraz som na to mysliet nemohla. Choroba ,ktorá mi odoprela dieťa sa mi vracia.

,,Dobrý deň slečna Red ,informujem vás o vašom stave. Chcete aby tu váš-
,,Áno ,pokračujte." usmejem sa.
,,V pľúcach sa vám nahromadila voda. Budete vporiadku len musíte chodiť mesačne do nemocnice na odsávanie. Teraz vás sestričky odpoja a môžte odísť." usmeje sa a odíde.
Sestrička ma naozaj odpojí. Usmeje sa a odíde. Usmejem sa na Alexa.
,,Koľko dní som bola mimo?" spýtam sa pri prezliekaní.

Zvlečiem si nemocničnú košeľu a tak ostanem pred Alexom len v spodnom prádle. Vidím ako mi po tele skĺzol pohľadom. Zahryzne si do pery a príde ku mne. Položí ma na posteľ a nakloní sa ku mne.
,,Je piatok." šeptne a uhryzne ma na krku.
Stlastne vzdychnem no uvedomím si ,že sme v nemocnici.
Rýchle som zosadla a so sprievodom škaredèho pohľadu Alexa som sa obliekla. Chytila som ho za ruku a spolu sme vyšli z izby.

Hneď sa na mňa vrhla Bria. A prekvapilo ma ,že aj Holland a Viky. To sú ozajstné kamarátky. Usmejem sa a tiež ich obímem. Zasmejem sa a ony ma zavalia otázkamy.
,,Ideme dnes na nákupy." vyhlási Bria.
,,Pôjdete zajtra ,dnes je len moja." uškrnul sa Alex.
,,Pôjdeme do Victoria Secret ,Alex." žmurkla na neho Viky.
,,Tak bežte ale očakávam jednu ružovu taštičku." zasmeje sa.
Dá mi malú pusu a zdrhne aj s mojou taškou. Našťastie mám u seba kabelku.

Vyšli sme z toho hnustného bieleho ústavu. Nastúpili sme do auta. Jediné čo ma mrzelo bolo ,že som zmeškala autoškolu. Dúfam ,že je to vyriešené a pôjdem na hodinu v pondelok. Rozoznela sa moja obľúbená pesnička. Neudržala som sa a po celom aute som začala tancovať. Máchala som okolo seba a kričala text pesničky. Po skončenì som si sadla a pokojne sa obzerala.

Zastali sme pred obrovskím nákupákom. Okamžite som vošla do obchodu s jesennou kolekciou. Milujem jeseň! Hneď som išla k pončám a  vybrala si jedno kárované. Ešte som si kúpila telový šál a išli sme ďalej. Bria utekala ku Office Shoes. Môj obľúbený obchod s topánkamy po CCC. Topánky pod 40 eur ste tu určite nenašli. Vošli sme a zrak mi znehybnel na kotníkových čižmách. Musela som ich mať.

Po kúpení prechodného kabátu som si už nič nekúpila. A to sme chodili ešte štyri hodiny.
Sedeli sme na káve a rozprávali sa ako to ide. Vikyne bruško bolo naozaj veľké ,Holland mala malú kaviarničku a Briu uz poznáme dobre. Veľmi sa skamarátili. Dojedala som svoj úžastný čučoriedkový koláč.
,,Ideme to Viktorky!" zakričala Viky ,čo bola dosť irónia.

Všetky sme tam naklusali. Na vešiakoch a vlastne všade viselo spodné prádlo ,ktoré toho odhaľovalo viac než dosť. Ani som sa nestihla obzrieť a uz mi každä podala jedno čo sa jej páčilo. Vzala som si ešte jedny čo som chcela ja a išla ku kabínkam.

,,Keď ma v tom uvidí Alex ,odpadne zo mňa a už Mayu chcieť nebude." zasmial sa niekto z kabíniek.
,,Neviem čo na ňom vidí." ozve sa strašne afektovaný smiech

Moje tušenie doprevádza už len to keď z kabínky výjde Adriana. A samozrejme ju nasleduje jej verná kópia Vanille.
,,Ahoj Mayaa!" usmiala sa doširoka.

.....
Ahoj♡
Ľudia ja z vás odpadnem❤. Mame tu 50 kapitolu a s ňou nádherné číslo 80,3k videnì a 5,9k voteov. Váu ja vám strašne dakujem 😢 ja budem fakt plakať! Ešte nedávno som písala poďakovanie za 100 videní a pozrite sa kde sme teraz! Pamätám si ako som asi mesiac nevydala časť lebo to nikto nečítal a nejako sa to spustilo a bolo vás 200 a to ma napunpovalo k písaniu. Ďakujem tím ,ktorý ma podporovali už od začiatku ❤. Za niektoré prvé časti sa strašne hanbím a určite by som ich prepísala 😂.

A teraz ku kapitole. Celú som ju písala vpodstate dnes 😂. Nakopli ma vaše nádherné komentáre a jedno dievča obzvläšť keď povedalo ,že som jej obľúbený spisovateľ ❤. Vieš ,že myslím teba!

Takźe znova tu máme Adrianu ,ktorá znova vštko doserie. A máme tu aj Mayinu chorobu a všerko sa nam tak trošku pletie.

Ako pozerám koniec knihy je ešte ďaleko lebo je toho teda moc čo chcem stihnúť 😂.

Teraz je presne 22:31 tak dobrú noc 😚.