Poškoláčka

51.časť

,,Adriana nehraj sa na blbú ,niesme kamarátky." zazriem na ňu.
,,Och prepáč ale si bohužiaľ frajerka môjho budúceho manžela." Zachihotala sa a ja som mala veľkú chuť jej zhodiť korunku.
,,Som jeho priateľka a ty si jeho tak maximálne špina na podrážke." žmurkla som na ňu.
,,Dnes ráno to tak nevyzeralo a keby si našla toto niekde v izbe ,bola som tam." zasmeje sa a odíde.

Kopla som od hnevu do jedej kabínky a nahlas si zanadávala. Skutočne ma privádzala na šialený chodníček. Najradšej by som ju vlastnorušne a pomaly zabila. Vôbec som nepochopila čo mi hovorila. Naštvana som síce bola no vonku čakajú moje kamarátky. A Bria určite balí mladého predavača. A Viky ho trpi s niečim tehotenským. Vydýchne si akurát pri Holland. Ona ho nebude otravovať.Vošla som dnu a vyskúšala si prvý model. Bola to to čo som si vybrala ja.

To prádlo bolo také normálne čo sa mi páčilo. Nechcela som niečo strašne provokatívne. Celá modrá podprsenka bola lemovaná výraznou čípkou. Zapínanie bolo v predu. Spodná časť bola len čipkovaná. No nezdalo sa mi to dostatočné. Vzala som si druhú variantu. Červená čípkovaná podprsenka bola posiata trblietkamy. Ťahala sa mi až ku rebrám. Malé trblienky sa leskli v svetle. No bola to len obyčajná čipka. Ďalšie prádlo bolo indigovej farby. Podprsenka siahala ledva nad bradavky a až ku krku sa tozprestierala priesvitná látka v ,ktorej sa mi vynímali drobné flitre s kľúčnimi kosťamy. Tato bola nádherná. Vzadu bol zips ,ktorým sa rozopínala. A posledný bol kvietkovaný komplet. Medzi spodnou a dolnou časťou bola decentna čípka. Po bokovh to malo diery a na chrbte sa tiahol dlhý zips. Rozhodla som sa pre komplet a indigovú podprsenku. Vyšla som z kabíniek a išla ku pokladni. Bria tam akurát prísala predavačovi lístoček. Usmial sa na ňu radom krásnych bielich zubov. Podala som mu oblečenie a počkala kím to nablokuje. Podala som mu peniaze a konečne sme vyšli z toho obchodu plnej divných odhaľujúcich podprseniek a nohavičiek.

Rozlúčila som sa s dievčatami a zavolala si taxík. Nastúpila som a ešte zakývala tím trom. Zasmiala som sa a pozrela na taxikára.

,,Maya ,znova?" Zasmeje sa.
,,Noro ,zase ty?" zasmejem sa aj ja.
,,Už to tak bude." žmurkne na mňa a naštartuje.
,,Vieš kde bývam?"
,,Už som po vás bol ,pamätáš?" Stisol mieru kde sa mi účtovali peniaze.
,,Á jasné ,pamätám. Ako sa ti darí vlastne?" usmejem sa.

Flashback
Sedeli sme na lavičke pred domom. Iba sme sedeli a pozerali pred seba. Nikto neprehovoril. Rodičia boli vovnútri  a o niečom horlivo debatovali. No to mi bolo celkom jedno. Už sa mi nepáčil ani Noro. Zmenil sa. Zmenil partu ,fajčil ,pil a v jeho posteli bolo veľa starších dievčat no bol len ôsmak na základnej! To bola tá chyba. Ani sa na mňa nepozrel. Medzi prstamy zvieral jointa. S nechuťou som od neho odvrátila zrak. Hnusil sa mi každím jedním dňom viac a viac.

,,Prečo si taký?" pozriem na neho no zrak odvrátim.
,,Nevieš čo zažívam. Nič nieje tak ako vyzerá. Vyzer!me ako jedna veľká úžastná rodinka. No otec bľačí ,mama všetko rozbíja a ja.....ja som plakal v skrini. Celé moje posranè detstvo bolo o tom. Už neverím na šťastie. Ukrýva sa vo mne toľko nenávisti a smútku ,že to prekrylo radost či nejakú lásku ,ktorá ani neexistuje. Prečo to robím? Zabúdam na všetko čo vo mne je. Nespávam. Nikdy som nemohol spávať. Videl som všetko ,všetko zlo v mojom živote. Všetko v jednej veľkej nočnej more ,ktorá je realita." potiahol si a odhodil to do trávy.

Zasmial sa a vstal. Chvíľu na mňa pozeral no ochvíľu jeho čierneho tieňu už nebolo. 

Flashback end

Potriasla som hlavou. Touto spomienkou sa začal boj. Môj boj o to aby bol lepší. Chcela som ho zmeniť no nikdy sa mi to nepodarilo. Stačilo ,že dospel.

,,Mám sa fajn ,vlastne skvelo. Som síce taxikár ale môj život sa točí okolo umenia. Vozím ľudí kvôli inšpirácii. Chcem vystihnúť ľudskú povahu. Neverila by si ,každá je iná ,každá má svoje tajomstvá." usmeje sa do zrkadielka.
,,Wau." vzdychnem od úžasu.
,,Prídeš na výstavu? Kľudne zober aj priateľa. Je to zajtra o šiestej v galérii." usmeje sa a zastaví pred našim domom.

Podám mu peniaze a výjdem z auta. Vezmem si všetky tašky a so zakývaním vojdem na dvor. Alex v žiarivo oranžovích monterkách kope dieru. Usmejem sa. Dá tam krásny malý stromček. Otočí sa na mňa a usmeje sa. Prídem k nemu a dám mu rýchlu pusu. Usmeje sa a podá mi jednu lopatu. Zasmejem sa. Položim na zem tašky a spolu zakopeme stromček. Opriem si hlavu o jeho rameno a on mi hladká chrbát. Pozorujeme malú jabloň. Dám mu pusu na líčko a usmejem sa.

,,Som unavená." zasmejem sa.
,,Choď si ľahnúť a ja ti donesiem čaj a večeru do postele." Žmurkol na mňa.
Pokrútila som hlavou a vzala si tašky. Horko ťažko som otvorila dvere a bežala do mojej izby. Zložila som si veci a obliekla si pyžamo ,ktoré som dostala k nákupu vo Victoria Secret. Našťastie v nej nebolo nič vidno. Bola to ľahká saténová košieľka padajúca pod zadok. Uškrnula som sa a ľahla si do postele. Vedela som ,že keď zatvorím oči zaspím. Tak som si len ležala v teplých perinách. Ochvíľu som počula kroky. Alex v monterkách mi niesol čaj a francúzke zemiaky. Usmiala som sa a vzala si jedlo. Sadol si na posteľ a sledoval ako jem. Odložila som tácku a prešuchtla sa ku Alexovi. Potiahla som ho za traky a pobozkala ho. Hneď začal spolupracovať. Potiahla som ho ku mne do postele a neprerušovala bozk. Usmial sa a položil ma na posteľ. Jednou rukou som mu odhrnula obidve ramienka a tahala mu dole tričko. Jeho rozhorúčené telo a dotýkalo toho môjho. Prerívane som dýchala keď mi ztiahol saténovú košielku a ja som pred ním bola v mojom starom spodnom prádle. Skopol nohavice a presunul sa na môj krk. Nechty som mu zarývala do chrbta. Slastne som si vzdychla no odtiahol sa. Šiahol mi na zapínanie podprsenky. Vzala som paplón a zakryla nás. To bude noc.

Ráno
Pretrela som si oči. Akurát som si spomenula na tú výstavu. Obliekla som si Alexove tričko ,ktoré sa váľalo vedľa postele. Vošla som do kúpeľne. Umyla som si tvár a vyšla z kúpeľne. Alex už vstal. Zasmiala som sa a hodila mu do postele jeho spodné prádlo. So smiechom som sa presunula dole. Otvorila som chladničku. Našťastie bola plná. Vybrala som všetko potrebné na chleby vo vajíčku. Zapla som šporák a dala na ňu panvicu. Vyliala som tam málo  oleja a na to dala už pripravené chlebíčky. Po chvíli som to už mala hotové. Dala som to do stredu stolu a priložila kečup. Jeden som si natrela kečupom a zjedla ho. Alex si hned vzal štyri a priam ich hltal. Zasmiala som sa a vzala si posledný chlebíček. Umyla som riad a okolo mňa sa obvinuli dve paže. Obrátila som sa k nemu a on ma vyložil na linku.

,,Dnes pôjdeme na výstavu môjho známeho ,fajn?"žmurknem na neho a zíjdem z linky.
,,Známeho?" uškrnul sa.
,,Jeden chlapec zo základnej. Aj ty máš Adrianu ,dúfam ,že nežiarliš." zasmejem sa.
Pri jej mene zamrzol a nervózne sa zasmial.
,,Fajn ,pôjdeme." usmeje sa a odìde do obývačky.

Prečo tak zareagoval? Čo má s Adrianou? Keď sa ho dotkla tak ju roztrhnem ako žabu. Zasmejem sa ,on by mi to neurobil.

......
Hojte ♡
Takže je tu nová časť.
Je taká dlhšia kvôli tomu tomu lebo som to tam ešte chcela vsunúť takže tak 😂.
A tiež som doma lebo som bola včera u strojcekárky a mala som horúčky čiže som mala dosť času na písanie lebo inak by bola časť až zajtra 😁.
Hm...ďalej sa nám Adriana znovu viac vyfarbila 😉 ,má ju vôbec niekto rád?
Asi určite nie ale ak áno určite napíšte do komentáru.
A máme tu đalšiu osobu z minulosti ,ktora sa tu už ukázala. Myslite ,že nam to Noro zkonplikuje 😀. Ja osobne ho mám celkom rada lebo je urobený sympaticky tak neviem ako vám.
Ďakujem za toľko komentov v minulej casti co ma dosť prekvapilo lebo komentäre rapidne klesli no teraz ich bolo dosť ❤.
Đakujem ❤
A ešte chcem upozorniť človeka ,ktorý je prihláseny na môj účet 😆 odhläs sa lebo ma to nebaví keď si čítaš prìbeh a ja ho ani nemôžem písať keď nemám dáta. Kvôli tebe sú časti takto takže tak 😊.