In LOVE with HUMAN [Teen Wolf ff]

To je Stiles, to nepochopíš...

S Deatnom sme ponosili všetky moje batožiny do bytu. Pracuje ako zverolekár a byt má vlastne hneď nad klinikou. Dostala som dokonca vlastnú izbu. (hovorím to ako by som bola v tom, že budem spať na gauči)

Bolo to tu nádherné. Nad posteľou mi viseli fotografie Deatona s mamou. Boli tam dokonca aj niektoré fotky mňa s mamou, keď som bola malá. Izba nebola nejak extra veľká, ale mne to stačilo. Už teraz som sa tu cítila ako doma...

"No, ja musím ísť späť do práce. Ak chceš príď za mnou, môžeš mi pomôcť." usmial sa na mňa Deaton.

"Rada sa pripojím." súhlasila som. Deaton odišiel a ja som dovybaľovala posledné veci. Zo skrine som vytiahla šedé tepláky, čierne tielko a nejaký sveter. Hodila som to na seba a vydala sa hľadať ordináciu doktora Deatona.

Zbehla som schody a dostala sa do čakárne. Prešla som cez prijímací pult a prešla až na "operačný sál".

Stál tam Deaton nad nejakým labradorom a ešte nejaký chalan, ktorý mu zrejme pomáhal.

Keď si ma Deaton všimol, že stojím vo dverách, usmial sa na mňa. Ten chlapík sa nejako často smeje...

"Vitaj, Zoe." povedal a vtedy sa na mňa otočil aj ten chalan, ktorý mi bol doteraz chrbtom.

"Scott, toto je moja nevlastná dcéra Zoe. Zoe, toto je Scott. Môj pomocník." predstavil nás a ja som Scottovi zakývala.

"Teší ma Zoe." povedal a vrátil sa k svojej práci pri bylinkách.

Podišla som bližšie k psovi na kovovom stole. Pohladkala som ho na zátylku a pes zakňučal od bolesti. Ruku som hneď strhla k sebe, od strachu že by som mu ublížila.

"Čo mu je?" spýtala som sa Deatona. Tváril sa dosť vážne a .... smutne.

"Zranilo ho nejaké zviera v lese." odpovedal mi a pozrel mi do očí.

Vtedy som mala divný pocit. Taký hnusný, akoby ma objal chlad a všetko šťastie zrazu vyprchalo. Presne takto som si predstavovala smrť.

"Neprežije to..." skôr som to oznámila, ako sa spýtala. Hneď čo som to dopovedala, úbohý psík naposledy vydýchol. A mne bolo maximálne zle z toho, že som niečo také dokázala predpovedať. Mala som pocit akoby som jeho smrť zavinila práve ja.

"Ako si to..." ozval sa Scott a nechápavo pozeral raz na mňa a raz na Deatna. Len som pokrčila ramenami. Neviem ako som to vedela, ale už nikdy to nechcem vedieť!

"Scott, vysvetli prosím Zoe ako treba zoradiť byliny. Ja zatiaľ dokončím... " nedopovedal, iba sa smutne pozrel na psa. Scott ma vzal k stolu, kde boli porozhadzované fľaštičky so sušenými bylinkami.

"Tak... toto treba zoradiť. Ale ja tu už stojím od rána a zatiaľ mám Vlčí Mor a Imelo." zafňukal Scott. Pozrela som na bylinky a hneď som vedela čo mám robiť. Scotta som jemne odsunula nabok a pustila sa do práce.

Bylinky som zoradila podľa toho, ktoré sa používajú najčastnejšie pri liečení zvierat. Keď som skončila založila som si ruky vbok a usmiala sa na svoje majstrovské dielo. Nie nadarmo chcem študovať veterinu...

"Wow!" Scott pozeral na tie flakóniky ako na zázrak. Pritom stačilo pouvažovať nad tým, ktorú používa Deaton najčastejšie. To som síce nevedela, ale podľa toho čo viem o najčastejších zraneniach zvierat som sa o to aspoň pokúsila.

"Výborne, Zoe. Odkiaľ to vieš?" pochválil ma Deaton.

"Chystala som sa na veterinu. No potom mi nejak do plánov prišlo Beacon Hills." odpovedala som mu.

"Scott máme veľký, veľký problém! Liam skoro roztrhal Kiru, keď sa... Ou." vtrhol ktosi do dverí, no keď ma zbadal zmĺkol.

"Ehm... Deaton, musím už ísť." povedal Scott a zmizol aj s tým chalanom od dverí.

"To sa tu bežne ľudia trhajú na kusy?" spýtala som sa s úsmevom a Deaton len pokrútil hlavou.

"To je Stiles, to nepochopíš..." zasmial sa ja s ním.