In LOVE with HUMAN [Teen Wolf ff]

Sorornia

"Nogitsune..." koniec som nechala doznieť v mojom vystrašenom dychu. Ak sa bude správať aj naďalej takto agresívne, tak prisahám, že vyskočím z tohto auta aj za jazdy. A je mi jedno čo si o mne pomyslí.

"Berieš to lepšie než som čakal." uchechtol sa po tom ako som sa od neho odtiahla a viac sa pritisla k dverám. Ako vravím, sú moja posledná nádej...

"Nebojím sa teba! Bojím sa Noitsune..." prvú vetu som priam vybafla. No druhú som povedala potichu.

"Ale JA som Nogitsune, nechápeš?" spýtal sa ma príkro.

"Chápem až moc dobre, že Nogitsune bol tvojou súčasťou, ale nechápem prečo by mal ešte stále byť. Podľa toho čo viem, opustil tvoju myseľ už pekne dávno a odvtedy sa neukázal. Až do včera..." poslednú vetu som si zamrmlala čo najtichšie ako som vedela, no Stilesovo prudké zabrzdenie a zdesený pohľad, ktorý mi venoval, ma presvedčil, že ma určite počul.

"Ty si to videla?" spýtal sa hlasom, ktorým mi naznačoval, že si tajne želá aby som blafovala. Bohužiaľ...

"Nie naživo. Ukázal sa mi v sne." pritakala som, no nevenovala som mu ani jeden pohľad.

"Preto si odmietala so mnou odísť?" spýtal sa ma potichu.

"Nie, to nie je ten pravý dôvod." zavrtela som hlavou. Pozrel na mňa v očakávaní, že mu k tomu poviem. Sťažka som si povzdychla a pokrútila hlavou nad jeho roztomilosťou. ZVEDAVOSŤOU! Zvedavosťou som myslela prirodzene...

"Otoč to a ja ti to po ceste poviem..." Na moje prekvapenie ma Stiles bez poznámok poslúchol a auto obrátil naspäť smerom k chate.

"Začnem asi od začiatku, ale okresám to.
V štrnástich ma v lese prenasledoval vlkolak, vtedy ešte živý Peter Hale. Zachránil ma pred ním Derek, jeho synovec."

"Hej toho poznám..."

"Neprerušuj ma!" zahriakla som ho a on sa so smiechom ospravedlnil.

"Takže aby som pokračovala... Snažil sa ma zachrániť pred tým aby som sa stala vlkolakom a tak ma doviedol k Deatonovi, ktorý mi pomohol. Podmienku však bolo, že musím ochraňovať obyvateľov Beacon Hills, pred nebezpečnými tvormi ako sú Dread Doctors, nebezpečné kanimy a podobne. Moja služba národu sa mala začať dnešným splnom. Nechcela som odísť, pretože, sú tam teraz bez ochrany a dnes sú aj vlkolaci zraniteľný. Dnes sa niečo zomelie, pretože inak by som nezačínala dnes večer. Preto cítim, že musím byť tam." dokončila som rozprávanie a Stiles prikývol. Zastal celkom blízko chaty, no nie až tak aby zistili, že sme prišli.

"Scott nás začuje..." povedal nervózne Stiles a ja som pokrútila hlavou.

"Nebude nás počuť. Ako som vravela, dnes je aj pravá alfa slabá ako tá najmladšia omega." vyvrátila som mu jeho tvrdenie a vystúpila z auta nasledovaná jeho príkladom. Nehľadiac na človiečika za mnou som sa rozbehla lesom a zastala som až na menšom kopci, kde som sa posadila medzi kamene, ktoré ma z väčšiny prevyšovali. O pár minút ku mne dobehol aj zadychčaný Stiles, ktorý sa unavene sklátil na zem vedľa mňa.

"Kondičku si nechal pri aute?" zasmiala som sa na vlastnom vtipe. Stiles vypadal chvíľu, že je urazený, ale nakoniec sa zasmial tiež.

"Tak hovor... Beháš rýchlo ako vlkolak. Vieš všetko o stvoreniach ako druid. Máš istý druh cítenia, ktorý ti zlokalizuje problém, ktorý bežíš vyriešiť. A strážiš nás.... Čo teda si?" vystihol to presne. Moja rýchlosť vlkolaka, vcítenie banshee, ktoré ale nevie vycítiť smrť, no problém či konflikt dvoch svetov áno. Viem SKORO všetko o druhom svete a naviac sa SNAŽÍM ich ochrániť. No bohužiaľ, ako som už vravela ani ja neviem čo som.

"To neviem. Naša.... nazvime to rasa.... naša rasa sa ako skupina volá Guardians. To si preložiť dokážeš aj sám. Dúfam...
Ale potom sú tu kríženci, ktorý majú vlastné pomenovania. Vlkolak plus človek je Wolfard. Banshee a človek a nazýva Shardian. Druidi s ľuďmi sú Healardini. Ja však názov nemám. Nevznikla som ako strážca prirodzenou cestou. Stala som sa strážcom aby som utiekla spútaniu mesiacom. Získala som schopnosti každého druhu strážcov, ale meno nie." povedala som mu so značným  smútkom v hlase a on prikývol. Doslova som videla ako si dával súvislosti v hlave dohromady. 

"Myslím, že je to zložité na to aby si pochopil ako to u strážcov funguje, no pointou je, že kým mi niekto nevymyslí meno, budem nikto. Vlastne ako doteraz..." snažila som sa trochu odľahčiť situáciu, no po tom čo som si svoje slová zrekapitulovala v hlave som si uvedomila, že som povedala peknú debilinu.

Obaja sme hodnú chvíľu mlčali. Boli sme prerušení výkrikom z chaty. Presnejšie krikom Banshee.

"Nepredpovedala smrť, neboj sa." povedala som smerom k zhrozenému Stilesovi. Ten s úľavou prikývol a obaja sme sa rozbehli smerom k chate, kam zrejme niekto alebo niečo vtrhlo, pretože bolo počuť rozbitie skla a výstrely šerifovej zbrane. Tú svoju som tiež vytiahla spoza opaska a Stilesovi sa v šoku rozšírili oči.

"Ja som s tebou šiel v aute, zatiaľ čo si mala pri sebe TOTO?!" zhrozil sa a ja som sa napriek zapeklitej situácií mierne zasmiala.

Zastala som až pod oknom, cez ktoré bolo vidno do kuchyne, kde momentálne prebiehal boj medzi Scottom a niečim čo som radšej nechcela spoznať bližšie.

"Nie si nikto. Pomáhaš nám a celému mestu. Si Sorornia."

Boli posledné slová, ktoré som počula, než som vtrhla dnu.

Sorornia = Sororin = sestra (po latinsky) -> don't ask me why, please.

Also, táto časť bola celkom o ničom ale ďalšia už bude lepšia. I promise!