In LOVE with HUMAN [Teen Wolf ff]

Hra začína

Prudká bolesť pretekajúca mojim ramenom. Teplá krv pretekajúca pomedzi moje stuhnuté prsty. A hlasy pretekajúce mojimi ušami.

To boli prvé tri faktory, ktoré som si uvedomila. Tým štvrtým bol ušidrásajúci krik pretekajúci mojim hrdlom. Skôr ako som dokázala zaregisttrovať, že som sa prebrala, vedela som, že musím prestať kričať, no nemohla som. Vedela som, že ak s tým veľmi rýchlo neprestanem, spôsobím okolitým vlkolakom ohluchnutie na zvyšok života.

A tak som  prestala. Proste som zostala sedieť a pozerala do Deatonových očí. Boli sme v jeho ambulancií. Na ramene som mala krvavý obväz a tričko na franforce.

"Upokoj sa, Zoe. Musíš ovládať svoj hlas." prihovoril sa mi pokojne a ja som prikývla. 

Snažila som sa niečo povedať, no z mojich úst nevyšiel ani ten najtenší hlások. Prišla som o hlas. Deň nemohol začať lepšie...

"Bola si v bezvedomí viac ako týždeň, Zoe." odpovedal mi na moju nevyslovenú otázku a moje oči zväčšili trojnásobne svoj objem. Prosím, však si zo mňa uťahuje.

Prstami nezranenej ruky som si prehrabla vlasy a zoskočila zo stola. Na to, že som bola týždeň mimo, som nejaká aktívna.

"Vysvetlíš mi, čo sa to tam vlastne udialo?" spýtal sa ma s ohromením a zároveň šokom v hlase. Vedel, že som strážcom, no nečakal, že som na úrovni najlepších. Popravde... nečakala som to ani ja. Možno keby som robila testovania teraz, mala by som vyššie hodnotenie. Ale čo by som chcela, keď som mala najlepšie zo všetkých?

Len som pokrčila ramenami a povzdychla si. 

Keby som len tak vedela, čo sa tam naozaj stalo. A čo to bolo zač... S týmto mi mohol pomôcť len jeden človek. No nie zas až tak úplne človek...

Lenže on bol momentálne vo Francúzsku. Ak by som mu napísala, prišiel by? Nič iné mi nezostáva.

Vzala som pero a papier, načarbala odkaz a podala ho Deatonovi.

"On ťa trénoval?" spýtal sa ma neveriaco a ja som prikývla.

"Pokúsim sa ho nakontaktovať." povedal mi a odišiel z miestnosti. Mne nezostávala nič iné ako ísť do knižnice pána zverolekára a pokúsiť sa nájsť niečo o tamtých ninjoch.

*o 3 hodiny neskôr*

Prehľadala som snáď všetko! Prečítala väčšinu kníh a pozrela všetky internetové stránky, no nikde som nič nenašla o úžasných ninjoch a ich slabinách. Som maximálne neschopná!

Knihu, ktorú som práve držala v rukách som hodila o stenu naproti mne. Keď som však nepočula žiaden náraz či pád knihy zodvihla som zrak a venovala šťastný úsmev osobe stojacej predo mnou s knihou v ruke.

"Moja najlepšia žiačka má problém? To som teda nečakal." zasmial sa a ja som v duchu ďakovala Deatonovi za jeho ochotu a kontakty.

"Mám a dosť veľký! Najskôr ťa musím niekomu predstaviť." vzala som ho za ruku a ťahala ho preč z knižnice. Správali sme sa k sebe viac ako kamaráti, než učiteľ so žiačkou. Ale viac za tým nehľadajte, pretože tam nič nie je. Len ja a môj kamarát z vojenskej školy.

Vošli sme do obytnej časti Deatonovho domu a ťahala moju spoločnosť do obývačky odkiľ sa ozýval smiech a nadšený potlesk. 

Zrazu ma oblapili dve paže a vyhodili si ma na chrbát. 

"Čo to robíš?" zasmiala som sa a on mi venoval zazubenie.

Len čo sme vošli dnu, moja sánka klesla hlboko k jadru zeme. Sedeli tam úplne všetci a pozerali našim smerom. Až na dvoch ľudí. Stilesa a nejakú štetu, ktorá bola až príliš zaujatá jeho jazykom na  to aby si všimla môj príchod.

Zliezla som z chrbta môjho učiteľa, ktorému tiež zamrzol úsmev na perách.

Ja som medzi tým začala spoznávať blonďavú osobu nalepenú na šerifovom synovi. Tá štetka!

"Rebbeca?!" neveriaco som pokrútila hlavou a tí dvaja sa od seba odlepili. Stilesova sánka bola tuším hlbšie ako moja v ten moment.

"Issac?!" ozval sa šokovaný Scott. Ja som venovala zmätený pohľad osobe vedľa mňa. Nemusela som byť vlkolak, aby som cítila hustnúcu atmosféru.

"Asi by som sa mala predstaviť." zatrilkovala Rebecca a podišla k Isaacovi s flirtovným úsmevom. Spamätaj sa preboha! Len pred chvíľkou si sa drhla Stilinskiho jazykom!

"Som Rebbeca, Stilesova priateľka." jej ruku som s falošným úsmevom prijala. Neušiel mi však jej posmešný úškrn. 

Chceš hru? Máš ju mať.

"Toto je Isaac Lahey. Môj priateľ." povedala som s hrdým úsmevom. Isaac moju hru pochopil a objal ma okolo pása jednou rukou.

"Teší ma." zazubil sa na ňu a vyšokovaný zvyšok.

Hra začína, Rebbeca.....