In LOVE with HUMAN [Teen Wolf ff]

Plán Neplán

Scott sa obzrel za seba na všetkých jeho priateľov a nakoniec sa otočil na mňa s širokým úsmevom.

"Tak spusť." vyzval ma s šibalským úškrnom.

"Isaac? Priprav strieborné náboje a prineste ich sem. Mason pôjde s tebou." obaja prikývli a odišli preč.

"Lydia, nájdi mapu okolo lesa. Choď za šerifom Stilinskim, on ti pomôže. Ale nesmieš povedať o čo ide." pokračovala som v rozdávaní príkazov a Lydia s jasným "O chvíľu som späť." odišla plniť svoju úlohu. Na rozdávanie rozkazov by som si rýchlo zvykla. Chápem, čo na tom Rebbeca vidí. Ale nie je to nič pre mňa.

"Liam, obehni celé mesto, ale dávaj si pozor. Skontroluj či sa niekto nestratil alebo nie je nezvestný. Zisti čo najviac o pohrešovaných a dones mi tie informácie. Zrejme to budú Vanaya, ktorých ovláda." Akonáhle boli všetci preč, pozrela som sa na Scotta, ktorý zrejme čakal na rozkazy. Pre neho som mala iba jeden...

"Zrejme ma za to budeš nenávidieť, ale musím to urobiť." Čakal, že dopoviem , ale teraz nebol ten správny čas. Musela som počkať, kým sa všetci vrátia. Za ten čas sme zhromaždili z Deatnovej kliniky. Sušený vlčí mak, okvetné lístky ĽaIií, rozdrvený cesnak a čerstvý výťažok z bobúľ imela. Tento odvar ma naučil Matty. Kedysi sa používal ako rýchlo usmrcujúci jed pri lovnej zveri. Samozrejme bez bobúľ z imela. Tie spôsobovali pre nadprirodzené stvorenia bolesť akú zažije človek len raz  naposledy. Nazvali sme ho Snový odvar. Mal priniesť smrť, ktorá pripomínala zaspávanie. To sa však zmenilo hneď ako som do vriacej vody hodila bobule imela. Názov som však meniť nemienila. Recept patril a aj patrí Mattymu a nemyslím, že je správne si ho privlastňovať.

Len čo sa vrátil Mason s Isaacom, namočili sme do odvaru náboje a nakoniec aj môj bič a dýku. Deaton sa ma na nič nepýtal a nechal ma pracovať, za čo som mu bola vďačná. On, Melissa a Noah Stilinski chápali závažnosť tejto situácie a tak sa do nej neplietli. Alebo proste nemali nervy na škatuľu s odtrhnutými hormónmi, ktorá čochvíľa zvrhne celý svet na kolená. Keď si to tak v hlave rekapitulujem, aj ja by som sa najradšej spakovala.

Po nabití zbraní sa vrátila aj Lydia s pozitívnymi správami. 

"V lese je sieť tunelov. Kedysi sa malo Beacon Hills rozširovať aj tam, ale nakoniec to zamietla rada mesta. Bolo už neskoro a pod zemou boli vykopané kanalizácie. Doteraz tam zostali a sú nefunkčné, ale priechodné." Na stole rozložila zdrap papiera, ktorý zrejme mala byť mapa. Na zelenej ploche, ktorá zaberala väčšinu priestoru, sa splietala sieť červených a modrých čiar, ktoré zrejme naznačovali polohu tunelov.

"Modré sú priechodné a červené sú buď zasypané alebo zatopené. Dobrá správa je, že okolo Deatonovej chaty sú dva východy. Jeden je priamo tu-" Prstom ukázala na miesto vyznačené v červenom krúžku. Prepočtom bol východ od chaty päť minút chôdze. To nám hralo do kariet...

"A druhý je o niečo ďalej." Jej prst prešiel veľký kus mapy a zastavil sa až na peknej dvadsať minútovej štreke od chaty. To nám do kariet nehralo...

Všetci sa pozreli na mňa a čakali na plán. Popravde? Môj plán bol, že oni vymyslia plán...

"Rozdelíme sa a riskeme to. Musíme ich obkľúčiť, inak nebudeme mať šancu ich oslabiť alebo aspoň prekvapiť." Na moje šťastie to znelo presvedčivo a tak všetci súhlasili. Vtedy sa dnu vrútil zadychčaný Liam a rovno sa posadil na stoličku. Na stôl hodil zväzok papierov s fotografiami. Boli to buď letáky s hľadanými osobami alebo profily z policajného oddelenia alebo Liamove poznámky písané perom a fotky, ktoré zrejme poskytli najbližší.

"Spolu ich je osem. Leo a Lena Phillipsovci. Dvojčatá. Lena je šampiónka v Kickboxe a Leo v boxe ľahkej váhy. Sarah Parker, drobná, mrštná blondína. Vicemajsterka v šprinte prekážkovou dráhou a majsterka v behu na dlhú trať. Má výdrž ako ťava na púšti. Potom tu mám Evu Stoll a Mariu La Rue. Obe sú to školské šampiónky v šerme. A včera večer si vyšla partia chalanov na strelnicu, ktorým záhadne zmizol jeden z nich. Hádajte ktorý... Presne ten, ktorý sa predvčerom účastnil v nižšej lige streľby na terč z 25 metrov. Cameron Dallas, 20 rokov, vysoký, ale nie obratný.No a nakoniec dvaja maturanti od nás. Jeden z nich hrá lacross- Smith O'Conell a Jerry Grayson, ktorý tento rok odchádza do nižšej ligy v americkom futbale na štipko." vyrapotal zo seba a napil sa vody, ktorú mu doniesla Lydia.

Pozorne som si prezrela profily nezvestných. Niečo mi napovedalo, že ich zmiznutia nemohli byť náhodné. Všetci mali medzi sebou istú spojitosť. Vynikali vo svojom obore. Rebbeca má tak teraz dve schopné šermiarky, strelca s presným okom, dve svalové konzervy z ihriska, dve decká, ktoré z nás zrejme vymlátia dušu a dievča, ktoré je mrštné a rýchle. A čo máme my? Jednu pravú alfu, jeho betu, bývalého zlého vlkolaka, banshee, bývalého učiteľa boja a obrany v teréne, ktorý je mimochodom tiež vlkolak a nakoniec potrhnutého strážcu nováčika, čiže MŇA. Ešte nikdy v živote som sa necítila viac v koncoch ako teraz.

Pozrela som na mapu a mala chuť ju roztrhať na dve polovice a tie na polovice a tie na polovice a takto dookola až kým by sa to nevyriešilo. 
Lenže problémy sa nikdy nevyriešia lusknutím prstov. A preto som tu ja. Aj keď stratená a nedobrovoľne, ale som. A to je pre začiatok dobré... Dúfam.

"Rozdelíme sa na dve skupiny a jedného...ehm jednotlivca. Čo sa vlastne vraciam k ospravedlneniu za to čo urobím a dúfam, že ma z to nepriklincuješ k stolu." otočila som sa na Scotta, ktorý na mňa vrhol nechápavý pohľad. Ten však čoskoro prekryla moja päsť. Bolestne zaskučal a chytila sa za krvácajúci nos.

"To bolo za čo?!" Rukávom si snažil zotrieť krv, ale zastavila som ho.

"Nezotieraj to. Keď odchádzali, bili sme sa. Veril si jej a ona zasa tomu, že ťa má v moci. Tak prečo jej nedať to čo chce?" zrejme pochopil túto-nepríjemnejšiu- časť plánu a zodvihol ruky do vzduchu, pripravený kedykoľvek mi ranu vrátiť.

"Ale oznámiť si mi to mohla." Odfrkol si a na tvári mu pristála tvrdá rana. Sánka ho zrejme nepríjemne zaštípala, ale nebolo to nič na čo by nebol zvyknutý. Takto som uštedrila ešte pár rán. Potom Lydia rozhodla, že už mám dosť.

"Scott, ty teraz choď do lesa a vráť sa k nej. Povedz, že si zachytil jej pach, ale cestou si ho zakryl, čo samozrejme neurobíš. Vylíč im všetko čo sa tu stalo a presvedč ich o mojom bezvedomí. My sa rozdelíme na dve skupiny a zaútočíme z dvoch strán. Skupina, ktorá pôjde bližším tunelom, počká na môj rozkaz. Nehýbte sa a zostaňte v tuneli. Je to všetkým jasné?" Obzrela som si ich odhodlané-a krvavé- tváre. Boli odhodlaní a odvážni. 

Otočila som sa na Scotta a poručila mu, aby už vyrazil. Isaacovi som dala vzduchovku a náboje vymáčané v Snovom odvare. Lydia vyfasovala od mňa dve policajné zbrane, plne nabité samozrejme. Liama som si ešte zastavila a namočila mu drápy do odvaru.

"Neublíži ti, kým sa nezmieša s tvojou krvou, rozumieš?" prikývol a odišiel z ordinácie, ktorá sa momentálne stala našim hlavným strediskom. Mason ma tvrdohlavo presviedčal, že to zvládne aj bez zbrane, ale nakoniec si ju vzal, za čo som bola vďačná. 

Náš plán začal presne vtedy, keď motorka a Ford vyrazili na cestu smerom k lesu. Scott sa od nás odpojil a vošiel do lesa. Mňa, Lydiu, a Liama vyhodil Isaac pri vchode do tunela, ktorý mal byť ďalej od chaty. Len č odišiel, nastal menší problém...

"Ten vchod tu nie je!"