In LOVE with HUMAN [Teen Wolf ff]

Rozhovor v aute

Ráno som sa zobudila s príjemným pocitom, že odtiaľto vypadnem už čoskoro. Nebudem čakať na Stilinskiho. Hlavne nie po tom divnom sne zo včerajška. Som z toho pekne zmätená a neustále mi to vŕta hlavou. (Ľúbim Klaudiku Galkovú, dajte jej follow na instagram :*) ->(Klaudika nám je vtipná so svojim  odkazom.... -_- :D)

"Klop, klop." zaklopal  mi na dvere Scott.

"Potrebuješ niečo dôležité? Alebo máš nutkanie ma štvať?" odsekla som mu pekne zostra hneď na začiatku aby vedel, že naozaj nemá náladu na jeho ranné návštevy.

"Vlastne MY potrebujeme niečo." povedal opatrne. Pozrela som sa cez rameno na dvere, v ktorých stála celá partička deciek. Svoj pohľad som opäť však rýchlo presunula k svojim rukám.

"Budem dlho čakať alebo to konečne zo seba vysypete?" áno, stále som bola nepríjemná ako vred na zadku. (OMG ako ma len toto napadlo +.+) No im to bolo očividne jedno. Všetci mi totiž vliezli do izby a posadali kde sa dalo, zatiaľ čo ja som sa úspešne balila.

"Naozaj zajtra ráno odchádzaš z mesta?" spýtal sa ma Liam. Moje myšlienky sa na sekundu zastavili. Odchádzam naozaj alebo je to len neuvážené vyhlásenie? Naštvali ma, to áno. Ignorovali ma a potom odkopli na celý víkend. A k tomu je tam tá záležitosť s Nogitsune... Ale som strážca a mojou povinnosťou je zostať v Beacon Hills a chrániť občanov pred vlkolakmi, upírmi a iným možným nebezpečenstvom. Problémom je, že neviem o Beacon Hills ani prt a tobôž nie o tom kto v tomto meste, okrem mňa, niečo vie o nadprirodzených stvoreniach. Jediná možnosť ako sa k takým ľuďom dostať je práve táto partia deciek Bude to znieť, e ich chcem využiť? Určite. Je to tak? Áno. Možno to znie sebecky a zle, ale nemám na výber. Ak mám splniť svoju prácu a poslanie a výbornú, musím to urobiť aj keď nechcem. 

"Chcete aby som odišla?" spýtala som sa a na moje počudovanie sa ako prvý zval šerifov syn:

"Nie. Nechcem aby s- teda nechcemE aby si od nás odišla." svoje malé zaškobrcnutie zakryl falošným kašľom, no mne to neušlo. Sama pre seba som sa pousmiala, no navonok som nedala nič poznať.

"Odídem. Aspoň nie nastálo. Odsťahujem sa mimo mesto, pretože," a teraz prišiel čas na klamstvo, ktoré nesmie nikto odhaliť. Musí byť dokonale premyslené, tak aby nikto nikdy nezistil, že to bol podfuk, "si musím niečo zariadiť." WOW -_-. Doneste Grammy prosím! Našla som víťaza ceny ÚBOŽIAK roka.

Stilesovi sa v tvári mihol náznak pochybností, ale skoro okamžite zmizol a tak som sa upokojila.

"Dobre. Teda- vďaka, že nás chápeš a vydržíš so Stilesom a mrzí nás ak sme sa ťa niečim dotkli." zakončil to Scott a všetci sa začali stavať a odchádzať z izby až na jednu osobu. Keď sa za Kirou zatvorili dvere Stiles si zhlboka povzdychol:

"Naozaj ti robí taký problém stráviť so mnou večer v lese? Vieš že nie som úchyl ani vrah, tak prečo ti to tak vadí?"

"Nevadí mi tvoja prítomnosť. Vadí mi niečo iné o čom by si ty nemusel  ani nemal vedieť. Je to omnoho zložitejšie než si myslíš. Ak je to všetko čo si chcel, prosím odíď!" povedala som bez jediného pohľadu venovanému práve jemu a ukázala prstom na dvere. Stiles si novu len povzdychol a odišiel preč. Nechal ma samú s mojimi myšlienkami plnými jeho krutých a chladných očí v prítmí blikajúcej žiarovky.

______

" Hlavne sa nehádajte. Ver mi vyhral by on. Je jedno ku kravinu tvrdí, vždy vyhrá. Nepodpichuj ho a ani nefrfli na hocičo čo urobí alebo povie. Pozor na sarkazmus! Ak raz začneš, on to skončí a nie zrovna pekne. Na nič mu v aute nesiahaj a nešpáraj sa mu do šoférovania. A HLAVNE netrseni dverami! To by bolo posledné, čo by si urobila." dokončil svoju prednášku šerif a ja som sa zasmiala. 

Stiles už čakal v aute a ja som dostávala prednášku čo smiem a nesmiem v jeho aute robiť. Drtivá väčšina z toho bolo práve čo nesmiem robiť.

"Myslím, že to zvládnem šerif. Ale vďaka za varovanie." povedala som s úsmevom a odobrala sa k autu, v ktorom už nedočkavo sedel Stiles a prstami nervózne bubnoval o volant. Len čo som nastúpil, zatresla som za sebou dvere.

"Hej! Opatrne s tým!" zavrčal Stiles. Len som pretočila očami a pozrela von oknom, kde sa šerif chytal za hlavu a Melisa sa schuti smiala na mojom správaní.

Stiles vyštartoval po lesnej ceste preč od chaty. V aute zostalo ticho až na občasné zavŕzganie náhodných súčiastok Jeepu. Nechcem vedieť kedy s tým bol naposledy v servise...

"Prečo si rán nepovedala pravdu?" spýtal sa zrazu. Prvý krát od vyštartovania som sa na neho pozrela. Ľavú ruku ledabolo opieral  dvere a hrýzol si nechty, pričom pravou obratne manévroval s volantom.

"Akú pravdu?" skúsila som zahrať blbú aj keď som presne vedela, čo mal na mysli.

"Nemysli si, že ti na to skočím. Veta: Musím si niečo zariadiť.  je naozaj otrepaná. Mala by si skúsiť niečo kreatívnejšie." zasmial sa ironicky a ja som pretočila očami.

"A ja som si myslela, že som originálna." povedala som sarkasticky a on sa uškrul.

"Schovaj si ten úškrn niekam, Stilinski. Pravdu ti nepoviem ani keby si ma na kolenách prosil." odvrkla som mu mierne namosúrene a jeho úškrn sa len zväčšil.

"Takže priznávaš, že si klamala..." skonštatoval sebavedomo. Len čo som prikývla, jeho úškrn sa dvojnásobne zväčšil.

"Možno som klamala, ale nemala som na výber. Tak už to v mojom živote chodí..." povzdychla som si a oprela hlavu o okienko.

"Keď som bol mladší, otec ma strašil rozprávkami o nadprirodzených stvoreniach. Však vieš, vlkolak, upír  a tak ďalej." začal rozprávať a ja som ho z úplne neznámeho dôvodu po celý ten čas počúvala. Možno ma k tomu prinútilo to ako to hovoril, možno ma zaujalo to, že sa dozviem niečo o ňom a možno som len chcela počúvať.

"Keď som bol starší stále som tomu veril. A vlastne stále tomu verím. Aj keď by som na to všetko najradšej zabudol a žil normálny život, aby na mne nebolo poznať kto som. Bohužiaľ som to šťastie nemal a celému mestu ukázal čo som zač. Ty si však iný prípad. Viem, že vieš o druhom svete v Beacon Hills. Viem, že vieš  vlčích svorkách u nás a dokonca viem, že aj TY si súčasťou tohto sveta, ale neviem prísť na to KTO alebo ČO si. A to ma irituje. Rozčuľuje!" na chvíľu sa odmlčal, čím mi dal priestor to všetko vstrebať. Ako na to mohol prísť? Nemohol len ta odhadnúť, že viem o druhom svete v Beacon Hills. 

"Ako si na to prišiel? Ako...ako si zistil, že viem o druhom svete v meste?" spýtala som sa ho trhane.

"Vtedy keď si Liamovi zachránila život. Vyberala si byliny podľa toho, aby uškodila čo najmenej nadprirodzenému stvoreniu. Nevedela si čo je zač a tak si hľadala rastlinu s najmenším počtom jedov pre..." zasekol sa. Ani nemusel hovoriť ďalej. Presne som vedela čo je zač. Presne tak isto ako Scott a Kira s Lydiou.

"Vlkolaka. Rovnako tak Scott. Lydia je banshee a Kira kitsune a ty...ty si...bol-"

"Povedz to. Povedz to!" rozkríkol sa a ja som trasľavým hlasom odpovedala:

"Nogitsune..."