In LOVE with HUMAN [Teen Wolf ff]

Zachránila som mu život...

"Tak chápeš to? Normálne ma tam nechali behať celý deň samú! Nebyť Dannyho, nie je už ani mňa!" rozkrikovala som sa a rozhadzovala pri tom rukami. A niekde medzitým som sa snažila pripraviť taniere na večeru.

"Bol to tvoj prvý deň, Zoe. A naviac je piatok. Všetkým šlo len o jedno a to dostať sa čo najskôr von zo školy." zasmial sa Deaton. 

"Veď dobre. To im neberiem, ale asi desať krát som prešla okolo Stilinskiho a McCalla a nič! Proste ingor." krútila som hlavou a na stôl položila dva taniere. Deaton zatiaľ priniesol poháre s jablkovým džúsom. Sadol si za stôl a ja som doniesla krabicu, v ktorej bola naša večera. Pizza...

"Neboj sa. Nájdeš si priateľov. A čo ten Danny? Na prvý deň je dobrý jeden priateľ, nemyslíš?" usmial sa na mňa povzbudivo a na tanier si položil kúsok pizze.

"Danny je fajn. Prišiel mi milý a priateľský. Aj jeho priateľ ušiel. Síce sa mu ústa nezavreli, ale aspoň som nemusela odpovedať na otázky typu: Prečo si sa presťahovala? Čo robia tvoji rodičia? A tak ďalej, a tak ďalej..... Však to poznáš."  pokrčila som ramenami a zahryzla sa do pizze. Mňáááám! Doma som nikdy nemala dovolené jesť pizzu. Jediná príležitosť bola iba vtedy, keď tie dve krasomily neboli doma. Inak som bola kŕmená len šalátom a týmito podobnými kravinami.

Keď sme pizzu dojedli, čo bolo do piatich minút, spratala som veci zo stola a umyla riad.

Vtedy niekto zazvonil na zvonček. Nebol to však od bytu, ale na veterinu. To je divné Prečo by niekto zvonil u zverolekára o deviatej večer? Žeby nejaká pohotovosť? Škrečok prestrelený šípom? Morské prasa na pekáči? Nie, ale fakt. Čo môže byť také súrne?

"Ja tam idem. Ty choď už do postele. Ráno vstávame celkom skoro. Vyrážame na chatu." usmial sa na mňa. Len čo sa postavil, zvonček sa znova rozozvučal.

Deaton sa na mňa naposledy usmial a zmizol na schodoch vedúcich na veterinu.

Vyrážať si môžme hoci aj na Mars, ja aj tak nevstanem skôr ako o deviatej.  Tak... ako teraz zabijem nudu? Mám len pár možností...
Za prvé: ísť spať.
Za druhé: ísť pozerať televízor.
A za tretie: ísť za Deatonom.

V ten moment ma z premýšľania vytrhol hlasný bolestný výkrik.

Fajn. Asi som sa práve rozhodla, čo budem robiť. 
Beriem možnosť číslo tri. Som blbá? Áno. Skončím zle? Určite. Bude Deaton naštvaný? Stopro.  

Rýchlo som zišla schody, čím som sa dostala do čakárne. Od dverí sa tam tiahli krvavé škvrny až do ambulancie. Toto určite nebolo zviera.

Opatrne som sa presúvala k dverám ambulancie, odkiaľ sa ozývali tlmené vykríky bolesti. Čo sa tu sakra deje? To tu akože lieči mafiánov  po záverečnej, alebo čo?!

Opatrne som odsunula dvere, čím sa mi naskytol pohľad na zakrvaveného chlapca a partičku deciek stojacich okolo neho. Od zdesenia som zalapala po dychu, čo upozornlo na moju prítomnosť. Všetci v miestnosti sa na mňa pozreli a ja som v slabom svetle ambulančej lampy spoznala Scotta, Kiru, Stilesa, Lydiu a Liama. Najväčšie zdesenie prišlo, keď som zistila, že to zkrvavené telo patrí Liamovi. Deaton ho položil na operačný stôl a bez jediného pohľadu na mňa povedal:

"Zoe prines mi prosím niečo čo zastaví otravu."

"J-ja...dobre." pribehla som k poličke, kde som dnes ukladala tie poondené bylinky.

"Č-čo to bol za jed?" spýtala som sa koktavo a prehrabávala sa vo flakónikoch.

"Rastlina s obsahom alkaloidov, kolchicínu alebo glykozidov. Neviem presne..." Deaton pomaly ale isto začal panikárť.