Fame ( Ff Niall Horan)

34.

O 2 týždne
Už je to dva týždne, čo som stratila svoju princeznú. Ani neviem či to bol chlapec alebo dievča, ale mala som sen o dievčatku so sýto modrými očami a tmavo hnedými vlasmi,
jemne zvlnenými ako mám ja.

A tých troch tupcov som od vtedy nevidela. Vlastne s Niallom štyroch. Nikdy som si nemysla, že môžem niekoho milovať tak ako Nialla a ukázalo sa, že je to možné. Ak by sa narodila a bola by dievčatko, dala by som jej meno Emma. Neviem prečo. Proste sa mi to k nej hodí, aj keď som to meno nikdy veľmi nemusela.

Z premýšľania ma vytrhla Perrie, keď ma objala. Boli sme na letisku a Perrie s Gemmou a babami z LM odlietajú späť do Londýna.

"Vážne sa nechceš vrátiť?"
Urobila na mňa Gemma psie oči...zase.
"Nie Gemm. Prepáčte, ale teraz som šťastná tu. Prídem vás navštíviť. A aj tak tu musím zostať. Zajtra sú Kids Choice Awards a ja tam musím ísť. Ešte nemám ani šaty. Tie vyberiem dnes poobede."

"Ani si nevieš predstaviť ako mi budeš chýbať."
Povedala Pezz so slzami na krajíčku.
"Aj vy mne. Ani si neviete predstaviť ako veľmi."
Povedala som im v skupinovom objatí a tiež sa mi chcelo plakať, ale zastavila som to pri pomyslení na rozmazané linky, ktoré som kreslila hrozne dlho aby boli dokonalé.

"Pezz prepáč, ale musíme ísť. Hlásia náš let."

"Dobre Jade. Už idem."

"Majte sa."
Zamávala som im a vyšla von pred letisko.

"Slečna Lynx! Viete nám vysvetliť váš potrat?"

"Becca!"

"Už len jednu fotku. Becca no ták."

"Slečna, mám len jednu otázku!"
Začali po mne kričať paparazzi.

Chcete vedieť kde zistili, že som bola tehotná? Povedzme, že Ashley porušila zmluvu o mlčanlivosti a aj si to odpykala.

Už u mňa pravdaže nepracuje a zatiaľ nikoho nepotrebujem.

Nastúpila som do svojho auta a vybrala sa k Taylor. Idem s ňou k Nore vyberať mi šaty na zajtrajšok. Posledné dva týždne som v štúdiu trénovala svoju novú pieseň k filmu Alice in Wonderland.

"Ahoj."
Objala som Taylor, keď nastupovala do auta.

"Ahoj. Už sa neviem dočkať."
Zaradovala sa Tay.

1 hour later...

"Tak Becca, aký štýl šatov by si chcela?"
Spýtala sa ma Nora, keď sme sa prehrabávali v šatách.

"Chcem niečo krátke, farebné, cute a možno aj trochu infantilné. Veď je to pre deti."

Nora sa nad mojou predstavou zamyslela a odbehla niekam na druhú stranu tohto obrovského "skladu".

"Pár ich tu mám."
Zakričala Nora a niesa asi troje alebo štyri šaty.

"Choď do kabínky. Prinesiem ti ich aj s topánkami a doplnkami."

Prešla som o pár metrov ďalej a vliezla do kabínky.

"Páči sa."
Podala mi Taylor šaty a ja som si vyskúšala prvé. Boli upnuté a to sa mi nepáčilo.

Odhrnula som záves a obe ma hneď poslali kade ľahšie. Neviem prečo, ale šaty tohto strihu mi nesedia.

Druhé boli čierne s krajkou.

"Nora, tie čierne si ani nebudem skúšať. Chcem niečo farebné."

"Ako myslíš."

Zobrala som tretie. Boli ružové, ale zase to nebolo ono......

"Počkaj, ešte som našla tieto troje."
Podala mi Nora šaty.

Boli tam dvoje modré až do tyrkisova a jedny čierno biele s palmami na sukni.

Prvé som si skúsila tie palmové, ale boli príliš krátke. Skorej ja som vysoká, ale to je jedno.

Druhé boli modré flitrované, ale strašne škrabali.

Tretie mi sadli a ešte som sa ani babám neukázala a vedela som, že ich beriem. (Šaty sú hore.)

"Tieto ber. Sú nádherné."
Premeriavala si ma Taylor.

"Tiež si myslím."

"Koľko je hodín?"
Spýtala som sa ich aby som prerušila to ticho keď si ma ešte prezerali.

"Bude 17:00...prečo?"

"Ježiš! Ja mám byť o piatej na interview!"
Rýchlo som si dala dole šaty. Nora ich zatiaľ aj a doplnkami zabalila.

Už prezlečená som vletela do auta. Taylor sa ponúkla, že mi vezme šaty aby som to stihla.

Zastala som pred veľkou presklennou budovou. Pri brzdení to až zapišťalo.

"Dobrý deň slečna Lynx. Už vás čakáme."
Ozval sa pán. Mohol mať tak okolo 50 rokov.

"Som Austin. Budem s vami robiť ten rozhovor. Poďte sa prosím posadiť."
Zaviedol ma pred mnoho kamier a sadol si za stôl. Vedľa stola bolo kreslo určené pre mňa.

"Akcia!"

A začalo sa peklo.

Miliarda otázok o mne a Niallovi, o mne a dieťati, o mne a Taylor, o mne a ostatných z 1D a potom to prišlo.

"V LA máme detský domov, pre deti, ktoré rodičia nechceli od narodenia. Napadlo nás, že im darujeme 500 000$ ak prídete na koncert 1D tu v LA. Má sa konať o tri dni. Musíte s nimi byť celú dobu na pódiu a budete mať úvodnú pieseň. Je na vás akú. S chalanmi už som sa o tom rozprával a súhlasia. Už je to len na vás. Máte čas na rozmyslenie do zajtrajších Kids Choice Awards. Tam poviete buď áno, alebo nie."

Bože! To som fakt nečakala.

"A aby ste nám verila, pár z detí je aj tu."
Kývol hlavou za mňa a tam stálo asi 10 malých detí.

Musela som sa postaviť a prísť k nim.
"Ahojte."
Usmiala som sa.

"Dobrý deň." Povedali zborovo.

"Teta Becca? A urobíte tú výzvu aby nám dali tie peniaze?"
Spýtal sa chlapec. Mohol mať asi 10.

"Pre vás všetko."
Pohladila som ho po vláskoch a všetci čo tam stáli ma objali okolo pása až som skoro spadla.

Len malé dievčatko s hnedými jemne kudrnatými vláskami a neuveritelne modrými očami stálo ďalej.

Podišla som k nej.
"Ahoj zlatko."

Mala maximálne 2 roky.

Zohla som sa a zdvihla ju na ruky.
Pritúlila sa ku mne a hlavu si oprela o moje rameno.

Vypadla mi jedna slza. Ako môže niekto urobiť niečo tak hrozné, že dá dieťa preč? Ono za nič nemôže. Nemôže za svojich rodičov a ani za to, že sa narodilo.

"Ako sa voláš maličká?"
Spýtala som sa jej, keď som ju jemne hladkala po chrbátiku.

"Rose."
Zamrmlala.

Vyzerala úplne ako dievčatko z mojich snov.
Zase sa mi pomaly kotúľala slza po líci.

"Mám nápad deti. Pôjdeme si urobiť výlet."
Chcela som ich aspoň trochu rozveseliť.

Pani čo tu s nimi bola súhlasila.

Vyšli sme pred budovu televízie a pešo sa prešli k neďalekému ihrisku. Rose som mala ešte stále na rukách.

Zavolala som šoférovi aby po nás prišiel veľkým autom, lebo by sme sa všetci do môjho nezmestili.

Nastúpili sme a vybrali sa do hračkárstva.

********************************