Fame ( Ff Niall Horan)

9.

Táto časť je venovaná NatkaRiglova za tvoje votes, ktoré vždy potešia♥

Toto celé je len flashback čiže všetko to čo sa stalo deň pred Vianocami.

Bolo ráno asi pol jedenástej a ja som sa zobudila na posteli, vedľa najdokonalejšieho človeka na svete.
Bol ako anielik. Blond vlasy mal jemne postrapatené a spal na boku.
Usmial sa a otvoril svoje úžasne modré očká.
A hádajte kto to je.

Môj SNÚBENEC.
Tak krásne to znie.

"Dobré ráno kráska."
Nevidržala som to.
Naklonila som sa k nemu a vtisla mu bozk na jeho jemné peri, vďaka môjmu mentolovému eosu, ktorý si privlastnil.

Vstala som, že a idem osprchovať a on sa na mňa zamračil.

Vliezla som do sprchy a pustila si horúcu vodu, lebo mi bolo strašne zima.

O chvílu som počula kroky smerujúce do kúpelne a pár sekúnd na to boli cudzie ruky na mojich bokoch.

"Myslela si si, že mi len tak ujdeš?"

"Tebe by som nechcela újsť ani v najhoršom sne."
Otočila som sa k nemu že ho pobozkám, ale on ma predbehol a jazykom si našjel cestu do mojich úst.

Začala sa bitka medzi našimi jazykmi, ktorú nevyhral nikto, lebo nás vyrušilo klopkanie na dvere.

"Kurva. Kto to tak skoro ráno môže byť?"

"Neviem."

"Niall, že pôjdeš otvoriť ty?"

"Ok."
Rýchlo vyliezol zo sprchy a na jeho sexy svalnaté mokré telo si prehodil len župan.

Medzi tým ako išiel Niall otvoriť som sa rýchlo obliekla.
Dala som si len šedé úzke tepláky s nízkym pudlom, čierne tielko a čiernu mikinu s bielym nápisom Abercrombie and Fitch.

Pribehla som k dverám. Stál tam Liam a za ním chalani aj s babami.

"Robíš si srandu?"
Krútil hlavou Liam.

"O dve hodiny nám letí lietadlo a ty si zabudol že nás máš odviezť?"

"Dobre už sa idem prezliecť."

Rozlúčila som sa s chalanmi aj babami pri dverách a Niall ich išiel odviezť.
"Šťastnú cestu."
Ešte som zakričala a zmyzli mi v zatvárajúcom sa výťahu.

Oni už išli a my ideme dnes spať k našim, lebo sú zajtra Vianoce.

25. 12. letíme hneď ráno do Írska a tam budeme ani neviem ako dlho.

Začala som sa nudiť.
Niall už bol asi pätnásť minút preč a nevedela som čo si začnem.

Na gauči v obývačke, bola položená Niallova gitara.

Zobrala som si ju a sadla si k obrovskému francúzkemu oknu.

Začala som na nej hrať a spievať pesničku.
Naposledy som na gitare hrala asi keď som mala šestnásť.

Keď som bola malá dosť som sa venovala hraniu na gitare a klavíre.
Nikto o tom nevie.
Len moja najbližšia rodina.
Vlastne o tom nevie ani Niall. Ale aj tak by z toho nič nemal. Nechám si to pre seba.

Dosť ma to začalo baviť. Bola sranda vrátiť sa o pár rokov späť.

Dohrala som a počula za svojím chrbtom potlesk.

"Prečo si mi nepovedala že vieš hrať na gitare. A to že vieš spievať som tiež nevedel."

To že na to nechcem spomínať má aj svoj dôvod.