Otvorila som dvere a pomaly vstúpila dnu, miestnosť bola veľká a priestranná, bolo tam plno a mňa už unavovalo stále stáť, preto som pozbierala všetku odvahu, čo som v sebe našla a sadla si na jedinú voľnú stoličku. Všetci ma uprene pozorovali a mne to začínalo liezť na nervy. Z nozdier mi začala stúpať vriaca para a po tele sa mi vytvárali a následne zase skrívali šupiny biele ako moje vlasy. Keďže som bola vždy ten typ, ktorý sa nikdy neopáli šupiny takmer nebolo vidieť. Akonáhle si niektorý všimli paru otočili sa a tvárili sa, že neexistujem. Jeden pár očí predsa zostal na mne. Bol to chlapec s havraními čiernymi vlasmi a krásnymi tyrkysovými očami, bol vysoký a mal postavu gréckeho boha, bol opálený a mal krásne pery. Keď som si uvedomila na čo myslím ihneď som si spomenula na to, že niekto ako on nikdy neprejaví záujem o hybrida. S menším smútkom a sklamaním som sa odvrátila od tých fascinujúcich oči a zapozerala som sa na stenu pred sebou. Celá zasnená a zamyslená som si nevšimla, že čas pokročil až kým sa neozvalo moje meno: „Aurora Haigová!" Trhlo mnou no nakoniec som vstala a vybrala sa tam, odkiaľ zaznelo moje meno.
YOU ARE READING
Prečo práve Ja ?
FantasyKráčam po štrkovitej ceste k obrovskej bráne, ktorá vyzerá staro ale aj moderne. Zvláštne. Nikdy by som si nebola pomyslela, že sa dozviem kto sú moji rodičia a kto vlastne som, ale stalo sa. Keď som sa prvýkrát dozvedela, že som hybrid, bola som na...
