Prečo práve Ja ?

28.Deja vu

Aurora:
Hneď po príchode na mňa vyletela Lea s tým, že chce všetky detaily a ja som jej ich povedala. Všetky do posledného. A Lea počúvala so zatajeným dychom, mám taký pocit, že ani nedýchala aby ma náhodou neprerušila. Mala zjavnú výdrž, to sa musí uznať.
Smrť, iba po tom túžime keď musíme ráno vstávať a ja nie som výnimka. Rukou som si prešla po tvári a bez energie sa presunula ku skrini odkiaľ na mňa vykukli šaty. Neváhala som a obliekla si ich. Biele lodičky to všetko zavŕšili a tak bol smer kuchyňa. Na schodoch som zacítila omamnú vôňu palaciniek a čokolády. Zľahka som zavrnela aj keď to na draka nie je zvyčajné. Posledné schody tam ako keby neboli a tak sa mi naskytol pohľad na nebo, pri ktorom ma premkol pocit deja vu. Deamon stál pri sporáku a v rytme hudby vrtel bokmi. Bol rozkošný, a to čo tam vytvoril. Tiekli mi sliny a nie iba z tých palaciniek. Oprela som sa o zárubňu a pozorovala toho boha v našej kuchyni, zaujímalo by ma čo tu robí ale potom som si uvedomila, že radšej to vedieť nechcem. Úsmev zdobil moju tvár a ja som svoj pohľad zamerala na jeho úžasný zadok. Rozhodne sa nemal za čo hanbiť. „Páči sa ti čo vidíš ?" povedal s úškrnom na tvári a nezbednými iskrami v očiach. „Aj áno." Počuť jeho smiech bol skvelý pocit. Keď sa smial, vejariky mu zdobili oblasť okolo očí. Tá scéna mi niečo pripomínalo aj keď som netušila čo.
Deamon:
Vedel som presne čo ju trápilo. Nevedela prečo. A mňa trápilo vidieť ju zmätenú. V tých bielych šatách bola krásna aj keď si to nikdy nechcela priznať. To bol ďalší dôvod prečo ju milujem. No nič, to jej poviem neskôr. Usmial som sa a povedal vetu, od ktorej som si sľuboval veľmi veľa. „Palacinky sú hotové, dáš si ?" Iba sa uchechtla a zamierila k linke kde si vyskočila a začala jesť. Bola rozkošná, čokoládu mala na perách a na prstoch. Mal som silne nutkanie tu čokoládu zlízať ale nevedel som čo to s ňou spraví.
Keď sme dojedli, nevydržal som to a prstami jej jemne pozdvihol tvar. Pery som opatrne priložil k tým jej a dúfal, že je to stále moja Aurora. Po chvíli mi bozk začala opätovať a mňa to nebudem klamať potešilo. S dychom sme nemali problém keďže sme boli draky ale nanešťastie sme boli vyrušení a tým boli prinútený bozk prerušiť. Čelom som sa oprel o to jej a zadíval sa jej do oči. Bola nádherná ako vždy. „ Myslím, že by ste si to mali nechať aspoň na izbu, nechcem byt svedkom živého porna na linke kde sa jedáva." Rora sa začala smiať stále opretá o mňa. Ja som sa uchechtával na čo ma Lea prepálila pohľadom. „Ako keby si to ty nerobila so Stephanom," Lea na Roru zazrela a povedala: „Náhodou my vieme kde to mame robiť.." „Čo ste robili Lea ?" Rora svoju spolubývajúcu prepaľovala pohľadom a ja som sa na ich konverzácii náramne bavil. Teda až do okamihu kedy na mna nespadla Rora. Jej lakeť ma trafil do veľmi citlivej oblasti a tak som sa skrútil od bolesti držiac sa za rozkrok v snahe znížiť bolesť. Rora vyľakane vyskočila a začala sa mi ospravedlňovať. „Ak ti nebudem mať ako urobiť trojčatá tak ťa zahluším." Rora sa jemne usmiala a odvetila. „Tak trojčatá mi chceš robiť ?" spýtala sa ma mierne provokujúc. Usmial som sa na ňu. „Srdiečko trojčatá budú iba začiatok." Iba sa sladko usmievala až kým naše plánovanie a podpychovanie neprerušilo hlasne odkašľanie osoby na ktorej prítomnosť sme zabudli. „To je pekne ale robiť ich nemusíte na našej spoločnej linke."
Celé to bolo iné a zároveň rovnaké. S Rorou sme mali lepší vzťah ako v simulácii a som za to vďačný. Snažím sa ako najlepšie viem aby mala lepší život a zatiaľ sa mi darí.

Ubiehali dni, týždne, mesiace a vzťah medzi Aurorou a Deamonom bol priam ukážkový, pri pohľade na ich polovičku bola v ich očiach toľká láska, neha a túžba ako na začiatku. Deamon požiadal Auroru o ruku a o mesiac na to sa vzali. Ten deň sa konal presne pred dvoma dňami.
Deamon:
Prijemne teplo sálajúce z mojej manželky ležiacej na mojej hrudi a jej dych na mojom krku ma jemne šteklili. Trocha som sa pomrvil s cieľom nezobudiť Roru čo sa mi nepodarilo. „Čo to vystrájaš ty nemehlo?" Zamrzol som v pohybe a s povzdychom sa otočil na Roru. „Prepáč, nechcel som ťa zobudiť. Spi ďalej." Iba sa rozospato usmiala ale pomalými pohybmi sa vymanila z mojej náruče a pohla sa smerom ku skrini. S úsmevom na tvári som ju pozoroval a jej nahota pôsobila na moju určitú časť. Jej boky sa tak dokonalo vlnili až som to nevydržal a vyštartoval k nej.
Aurora:
Ucítila som Deamonové ruky na mojom pase a jeho pýchu na mojom zadku. Jeho teplý dych ma zahrial na krku až mi vyskočili zimomriavky. „Toto sa nerobí. Zle dievča." Dych sa mi zadrhol a so splašeným srdcom som tam stala snažiac sa polapiť dych. „A čo sa robí neposlušným dievčatám ?" Iba som tam nepohnute čakala na trest, ktorý mi ako vždy prinesie slasť. Tresty od Deamona sú neodolateľne a ja nie som schopná ich odmietnuť či akokoľvek namietať.
„Trest. Srdiečko." To boli posledné slova, ktoré povedal pred celými hodinami milovania bez prestávky.