Prečo práve Ja ?

21.

Aurora:
Otvorila som oči a ako prvé som zbadala tyrkysové žiarivé oči, ktoré boli plné nenásytnosti, lásky a nehy. Krajšie prebudenie som si ani nemohla priať no niečo sa mi nepozdávalo. Jemne som sa vykrutila z Deamonovho objatia a on zavrčal. Iba som sa zasmiala a vykročila som ku stoličke, cez ktorú bol prevesený župan. Obliekla som si ho a pozrela som sa z okna. Nevidela som nič nezvyčajné ale aj tak som mala pocit, že sa stane niečo zlé. „Čo tam tak stojíš?" Samozrejme že Deamon musel mať nejaký ten komentár. Uškrnula som sa ale vzápätí som zvážnela. „Niečo sa mi tu nezdá," postavil sa a nahý ma objal okolo pasu.
„Všetko je tak ako má byť zlato." Keď to povedal čiastočne som sa upokojila, no stále sa mi tu zdalo niečo čudné. Usmiala som sa a pobozkala ho. Usmial do bozku a bozky začali naberať na intenzite. Bozkávajúc sme sa dostali k posteli, na ktorú ma jemne položil. Z pier mi ušlo slabé uchechtnutie. Perami mi prechádzal po krku a rukami mi nadvihoval tričko a nakoniec mi ho prevliekol cez hlavu. Bola som nahá a vzrušená, Deamon nezaostával a jeho pýcha stala v pozore. Bol dokonalý a patril iba mne. Prechádzala som po jeho chrbte a cítila tie zväzky svalov. Perami mi vytváral cestičku od krku cez prsia, bruško až na vnútornu stranu stehien.
Jemne ma pobozkal na nos a pery, potom do mňa vnikol. Vzdychla som od rozkoše a Deamon na tom bol rovnako. Prirážal a ja som cítila, že sa blížim k svojmu vrcholu. Škrabala som ho po chrbte až mu stekali malé cicerky krvi.
Keď poslednýkrát prirazil obaja sme sa skrúcali v predchádzajúcich orgazmoch.
Ležali sme vedľa seba a vyčerpaný sme zaspali.
Deamon:
Bola skvelá a stále nemôžem uveriť, že mi odpustila. Je krásna a deti tiež. Keď povedala, že sa jej niečo nezdá mal som rovnaký názor. Myslím, že viem v čom to je no ak to je pravda. Chcem s ňou a deťmi stráviť čo najviac času. Bude mi chýbať aj keď spolu budeme navždy. Len ona to ešte nevie.