Prečo práve Ja ?

2. skúška

Vošla som do priestrannej miestnosti, uprostred ktorej sa nachádzal stôl, a za ním sedela riaditeľka školy. ,,Posadte sa prosim slečna Haigová," sadla som si na stoličku, ktorá bola potiahnutá červeným zamatom rovnakej farby ako aj závesy a koberce. Miestnosť pôsobila vznešeným dojmom rovnako ako aj žena sediaca oproti mne. ,,Slečna Haigová, máme pre vás veľmi dôležitú správu. Váš rodokmen je veľmi zaujímavý ale myslím, že sa niekde vyskytla chyba. Je vaša matka hybrid sirény a prízraka ?" ,,Popravde povedané, áno, moja matka je hybrid a myslím, že sa to prenáša aj na mna," povedala som čo najpokojnejšie. Dúfala som, že môj pôvod nebudú brať ako dôležitú časť, ale zjavne som sa mýlila. ,,Slečna sme otvorený novým možnostiam, preto vám teraz položím zopár otázok a úprimne dúfam, že mi na ne popravde odpoviete." Tak týmto ma Lady totálne odzbrojila, v živote by som nečakala takýto prístup najmä kvôli mne. Popravde nie som práve najspoločenskejšia osoba na svete a myslím, že moje okolie si to poriadne uvedomuje. Od prekvapenia som pootvorila ústa ale hned som ju aj zavrela. Lady si to všimla a jemne sa pousmiala.

Prišla som z brigády celá unavená a nesvoja. Pred dverami ležala pošta, zohla som sa po nu a začala som si ju prezerať. účet za elektrinu, vodu... a potom ma zaujala väčšia obálka z medzinárodnej školy meničov. Od prekvapenia som skamenela ale rýchlo som sa rozhýbala a pomaly ju začala otvárať. Začala som pišťať a skákať od radosti. ,,Dostala som sa tam!!!! Dostala!!!!" Utekala som do izby kde som sa hodila na posteľ a celá nadšená sa pozrela na fotku mojich biologických rodičov. Usmiala som sa a jemne prešla prstom po ich tvárach. Po líci sa mi skotúľala slza, ktorú som ihned zotrela. Tak a teraz sa nachystať na druhú časť skúšok. Po chrbte mi prebehol mráz a hlasno som prehltla. Druhá časť skúšok mala určiť čo budem študovať a kým sa stanem po skončení štúdia. Mohla som byť garda, liečiteľ, nižšia šľachta či dokonca budúca kráľovná? To posledné som ihned zahodila pretože aj keby som mala na to predpoklady, čo určite nemám ani mať nebudem moje gény nie sú vhodné. Zo zvedavosti som začala premýšľať ako asi vypadá princ. Má hnedé, blond či čierne vlasy ako ten chlapec na skúškach ? Má hnedé, zelené, modré, červené... či dokonca strieborne alebo tyrkysové oči? Začala som si uvedomovať, že ho pravdepodobne nikdy nestretnem. Svet ľudí ma nikdy nelákal, viac ma lákal môj rodný svet, v ktorom sú draky, upíri, démoni... Jemne som sa uškrnula pretože kráľovská rodina chcela aby si ostatný mysleli, že sú si všetci rovný a preto mali kráľovský potomkovia študovať na tejto škole. Všetko bola však ilúzia a kráľovské deti to dávali ostatným pocítiť v plnom prúde. Postavila som sa a vybrala spod postele vak, do ktorého som nahádzala moje oblečenie. Uvarila som si večeru, umyla som sa a čakala som na zajtrajšok.