Prečo práve Ja ?

23.

Deamon:
Keď som sa zobudil na to ako nám niekto veľmi agresívne klopal na dvere, Aurora vedľa mňa nebola. Pochytila ma panika a tak som vyskočil z postele a zamieril ku dverám. Po otvorení som ostal v šoku. Stál tam môj brat. Trevis. Iba sa na mňa uškrnul a spýtal sa: „Takto výtaš svojho brata?” V momente som ho strhol do objatia a on mňa tiež. „Ako si sa sem dostal? Pokiaľ viem toto je územie temných a ty tu tak často nechodíš, takže čo je dôvodom tvojho príchodu. Prosím netvrď mi, že ja lebo si o mne nevedel, takže ?” Napeto som očakával odpoveď, keď sa na konci chodby objavila nádherná žena. Moja žena. Usmial som sa a vtom Trevis odpovedal. „Ona. Ona je ten dôvod.” V momente ako to vyslovil mi úsmev ochabol. „Odkiaľ ju poznáš?” Po vyslovení mojej otázky sa uškrnul a pustil sa do vysvetľovania. „...Vnímaš Deamon?” Spýtal sa ma s miernymi obavami v hlase. „Áno, v úplnom.” „Tak čo som povedal?” Iba sa uškŕňal. „Kto to je ?”  „Kto kto je ?” Začal sa smiať. „Tá, na ktorú stále myslíš.” „Ako vieš, že na niekoho myslím ?” „Som tvoj brat, síce mladší ale som. ” Začal som sa usmievať a v mysli sa mi objavil obraz, na ktorom uspavala deti. Bola nádherná a stále je. „Moja žena.” Hrdosť v mojom hlase sa nedala prehliadnuť a Trevis sa ako inak začal smiať. Ale niekto ho prerušil.
Aurora:
Keď som videla Deamona s neznamym mužom z hradu, nevedela som, čo si mám myslieť. A tak som sa otočila a vybrala sa za deťmi. Hrala som sa s nimi spolu s inými mamičkami a ich deťmi. Boli síce vlkolaci ale nevadilo mi to tak, ako som si myslela. O niekoľko hodín som sa vracala a našla som ich tak ako som ich opúšťala. Stali na tom istom mieste a na niečom sa smiali. To by som však nebola ja ak by som sa k ním nepriplížila a nepoložila im otázku. „Na čom sa smejete ?” Ihneď sa prestali smiať a Deamonovi sa na perách sformoval úsmev pri pohľade na mňa. Privinul si ma k sebe a nežne ma pobozkal na pery. Potom sa usmial a povedal tomu neznámemu: „Trevis, toto je moja nádherná žena Aurora. A Aurora, toto je môj mladší brat Trevis.” Trevis sa na nás pozeral ako na zjavenie a potom dodal. „Robíš si zo mňa srandu? Toto je tvoja žena? A ako... ja tomu nechápem, vysvetlí mi to tu niekto?” Chlapec vyzeral dosť zúfalo a tak sme ho pozvali dnu, kde sme mu následne všetko vysvetlili. Vypadal prekvapene a keď mal otázku, poctivo sme mu odpovedali.