Deamon:
Celý deň som strávil s mojou dokonalou manželkou a tými rozkošnými krpcami. Stále nemôžem uveriť , že tý krpci sú moji. Nie ako by som sa obával o Aurorinu vernosť, ja jej verím, len nemôžem uveriť, že som splodil niečo také dokonalé. Malá Terek plakala a tak som ju zobral na ruky, stále mrnčala a keď mi chytila prst, myslel som, že omdliem. Bola tak dokonalá, bola ako jej mama. Síce menšia ale ako jej mama. Oprel som sa o stenu a pozoroval ako sa Aurora hrá s malými. Iba sa smiali tým svojim detským smiechom. S malou sme ich pozorovali až nakoniec mamina vytušila naše pohľady a otočila sa. Keď sa nám stretli pohľady, oči jej zaiskrili a pery sa roztiahli do úsmevu, ktorý som na nej miloval. Vlastne som ju miloval celú a ten úsmev bol iba bonus. Pomaly som k nej kráčal s malou na rukách, a keď som bol pri nej tak som si kľakol a jemne ju pobozkal.
Aurora:
Keď ma pobozkal, celá som sa zachvela a mala som sto chutí sa naňho vrhnúť. Bozk som mu opätovala až kým nás nevyrušilo mrnčanie našich detí.
Celý deň sme sa im venovali a večer sme sa unavene hodili do postele. „Som hotová,” zamrmlala som do vankúša. O chvíľu sa izbou ozýval Deamonov chrapľavý smiech. Dokonalejší zvuk ani nie je. Dlho som to nevydržala a začala som sa smiať spolu s ním. Celou izbou sa ozýval náš smiech, ktorý bol určite počuť aj do inej dimenzie. Po chvíli som už nevládala ani dýchať nie to ešte smiať sa, a tak som začala zhlboka dýchať.
Niekoľko dní bol pokoj, no ako som zistila, zlo na seba nenechá dlho čakať.
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Prečo práve Ja ?
ФэнтезиKráčam po štrkovitej ceste k obrovskej bráne, ktorá vyzerá staro ale aj moderne. Zvláštne. Nikdy by som si nebola pomyslela, že sa dozviem kto sú moji rodičia a kto vlastne som, ale stalo sa. Keď som sa prvýkrát dozvedela, že som hybrid, bola som na...
