Prečo práve Ja ?

5. stretnutie

Vstala som z postele a došuchtala sa do kúpeľne, kde som sa postavila pred zrkadlo a od nechuti sa radšej odvrátila. Moja tvár mi pripomína všetko. či už to dobré alebo zlé. Na spánku som mala jazvu, ktorá bola až do polovice hlavy. Našťastie sa väčšia časť jazvy strácala vo vlasoch, čo mi vyhovovalo. Vrátila som sa do izby a otvorila skrinu, stála som tam s otvorenými ústami a pozerala na tu nádheru. Namiesto mojich veci tam boli rôzne druhy šiat, korzetov, rôznych kožených súprav všetkých farieb. Pomaly som natiahla ruku a obávajúc sa, že sa to rozplynie ako sen. Končekmi prstov som prešla po jemnej látke zelenej farby, ktorá sa po mojom dotyku začala meniť zo zelenej na bielu. Vystrašená som uskočila od šiat a dívala sa, čo som spôsobila. Všetky tie nádherné farby mizli a nahrádzala ich biela. Len som stála a bezmocne sa pozerala ako tie farby miznú. Milovala som farby ale nemohla som nosiť inú ako bielu. Podľa legendy o bielom drakovi som sa mohla pozerať ale nie dotknúť iných farieb. Podľa tej legendy som bola priamy potomok bieleho draka, čo bol najväčší drak na svete, no vlastne dračica. Bielu nosila lebo jej duša bola čistá a nevinná. Biely drak bol bojovník a zároven aj nositeľ mieru. Pristúpila som a prezerala si ako vyzerajú jednotlivé kusy oblečenia. Látka bola hebká a ľahká. Farba bola nepoškvrnená biela. Nakoniec som siahla po bielej blúzke s koženými nohavicami, ku ktorým bola pripevnená časť sukne, cez ktorú bola prehodená vrchná vrstva s bielym kovom. Jemná látka mi hladila pokožku a príjemne ma chladila. Po tom, ako som sa konečne obliekla som zišla do kuchyne. Lea si ma všimla ako prvá. Hned ako ma zbadala tak otvorila ústa a nakoniec vypustila: ,, Bože som tak rada, že nie si anjel.. vlastne som to nemyslela zle ale ak by si bola tak by som u princa Stephena nemala šancu," začala sa smiať a ja s nou. ,, Ako ťa to pre boha živého napadlo, ty a nemať šancu, zlato kedy si sa naposledy pozerala do zrkadla." Lea vybuchla do smiechu a Kirsten sa zatvárila znechutene no potom si všimla čo mam oblečené a povedala: ,, Tak toto som nečakala, ty si kto?" Kirsten zjavne nebola práve nadšená tým, že ma uvidela a tak som jej s úsmevom odpovedala ,, Volám sa Aurora Haigová ale môžeš ma volať Rora." Kirsten sa na mna pozrela neutrálnym výrazom a nakoniec sa predsa len jemne usmiala a povedala: ,, Ja som Kirsten Jordanová a skratku mena nemám takže stačí Kirsten." Usmiala som a nedalo mi takže som sa musela spýtať: ,, Koľko nás tu študuje jednotku ?" Všetky sme sa na seba pozreli a Lea s Kirsten začali rátať. ,,Celkovo študuje jednotku asi tak 24 dievčat ale pokiaľ viem tak dve sú dračice, štyri anjeli, päť vlkolakov, šesť upírov a dalej už vážne neviem," oznámila nám, teda konkrétne mne Lea. Dalej sme sa už nestarali lebo sme meškali.

Zadychčané sme dobehli do triedy a posadali si na lavičky. Prišla učiteľka a začala nás oboznámovať s pravidlami a inými hlúposťami. Potom však povedala, že sa máme stretnúť s princami ešte dnes o niekoľko minút. Od šoku som otvorila ústa a dívala sa na profesorku či jej nehrablo, no žiaľ nie. Ked si Kirsten s Leou všimli môj výraz, rozosmiali sa. Pozrela som sa na ne s už zavretými ústami, no vtom sa otvorili dvere a vošli šiesti princovia. Všetci sa niesli hrdo a vznešene, podľa mna trocha snobsky no ani sa im nečudejem, však na to majú právo. Poobzerala som sa po ostatných dievčatách a všetky mali odtiene červenej, ružovej, oranžovej ale žiadna nemala príliš svetlú, či tmavú farbu. Otáčala som sa na Leu, ked som sa stretla s tými tyrkysovými očami. Bola som stratená. Po chvíli som si uvedomila, že majiteľ tých očí sa pohol smerom k nám, čo ma prekvapilo. Počas toho ako sem kráčal nebolo pochýb o jeho pôvode a o jeho zámere. Zamrvila som sa a vstala spolu s Kirsten, ktorá ma potiahla za rukáv aby som sa postavila spolu s nou. Bola som nervozna a princ zo mna nespúšťal pohľad, cítila som sa nervozne. Pomaly pristúpil a spýtal sa: ,, Neviem kto si ale staneš sa mojou ženou?" Moje srdce vynechalo úder.