Prečo práve Ja ?

Epilog

Aurora:
V ruke som držala test, na ktorom boli dve čiarky. Srdce mi splašene bilo a ruky sa mi potili. Zaklonila som hlavu a zúfalo zavrčala. Tak strašne som sa bála čo na to povie Deamon, jeho reakcia mohla byť akákoľvek a preto som bola vystrašená až moc. Moju tichu chvíľku prerušilo hlasne klopanie na dvere, vystrašene som svoj pohľad presunula k dverám a chvíľu ich bez slova sledovala. „Rora okamžite otvor tie dvere! "
Deamonov nasrdeny hlas spôsoboval, že sa mi tisli slzy do oči. Potiahla som nosom a postavila sa s cieľom otvoriť dvere, v okamihu ako som sa ale postavila sa mi zatočila hlava a ja som vnímala už iba tmu a naraz na zem.
Deamon:
Rora bola v kúpeľni dlho a ja som začal mať obavy. Preto som vstal a začal klopať na dvere. Neodpovedala a tak som búchal silnejšie a začal nasrdene rozprávať. „Rora okamžite otvor tie dvere!" Najskôr sa nič nedialo ale potom som začul šuchtave kroky k dverám, ktoré však v okamihu prestali a ozvala sa tupá rana. Bol som vystrašený a tak som kričal. „Okamžite otvor tie dvere! Rora! Ak ich neodomkneš do troch sekúnd tak tie dvere vyrazím!" Nič. Odpoveďou mi bolo ticho.
Zostal som paralyzovane stať a pozeral sa na Roru, ktorá ležala na zemi bez akéhokoľvek pohybu či známky života. Krv mi stuhla v žilách a oblieval má strach. Nemyslel som ale keď som sa spamätal, vzal som Roru na ruky a utekal s ňou k doktorovi.
Sedel som pred izbou a od nervov ma skoro pretrhlo. Nevedel som čo jej je a to má iritovalo. Po chvíli nervózneho pochodovania po chodbe som sa posadil na stoličku a začal sa obzerať po okolí. Biela chodba so sterilným puchom som cítil niekoľkokrát výraznejšie ako obyčajný človek. Tri stoličky vedľa tej, na ktorej som sedel a na konci chodby bol biely stôl s vázou, v ktorej boli žlté kvety. Nakoniec ma to prestalo baviť a tak som sa zapozeral na pavučinu v ľavom rohu chodby.
Zo zamyslenia ma vytrhol zvuk krokov spoza dverí. Rýchlo som sa postavil mieriac k doktorovi. Doktor si ma všimol hneď a usmial sa na mna, pohľadom mi naznačil aby som ho nasledoval a tak som aj urobil. Pomaly zavrel dvere a potom sa dostal ďalej od dverí ale to som už nevydržal s spýtal sa ho. „Čo je mojej žene? Je v poriadku ?" „Vaša žena je v poriadku ale je tu jedna vec, vaša žena je tehotná." Zhlboka som sa nadýchol a hlavou mi preletela spomienka na naše trojčatá. Potriasol som hlavou a zameral sa na doktora s otázkou či môžem konečne navštíviť moju Roru. Iba sa usmial a prikyvol, na nič som nečakal a vyštartoval som k dverám. Keď som ju zbadal bledú ako stenu vo veľkej posteli kde sa strácala, mal som chuť ju vtiahnuť do objatia a už nikdy ju nepustiť. Akonáhle sa stretol jej pohľad s mojím, vedeli sme čo sa práve začalo. Naša vysnená budúcnosť v ktorej budeme mat mnoho deti.

O pár rokov neskôr:
Aurora s Deamonom mali dokopy 4 synov a jednu dcéru, nečakane sa ako prvé narodili trojčatá presne ako v simulácii pred začiatkom ich spoločného života na škole pre meničov. Teraz čaká Aurora ďalšie dieťa dlho očakávaná Selia.