Moonlight

3. Kapitola

,,Už sa konečne zobuť!" Mrvilo ma na všetky svetové strany. Zašomrala som niečo do vankúša a prevalila som sa na druhý bok.

,,Nedávaš mi na výber." Povzdychla si. Počula som pár ľahkých krokov a potom krik. ,,Oci Amanda nechce vstať! Poď sem." Trhlo ma: Keby sem prišiel otec bola by to tretia svetová.

,,Dobre, už som hore." Pretrela som si oči. Ella s úškrnom na perách stala pri dverách. Na päte sa otočila a odišla. Nenávidím pondelky. Vyliezla som z tej teplej postele ale najprv som sa s ňou rozlúčila. No čo určite nie som jediná, ktorá má svoju posteľ nadovšetko rada až tak, že sa s ňou musím rozlúčiť. Ale áno si.

Namierila som si to do kúpeľne. Spravila som si rannú hygienu. Obliekla som si oblečenie, ktoré som si pripravila včera večer. Rifle, tielko a rifľovú bundu.

Oblečená a jemne nalíčená som napochodavala do kuchyne. Mamina si obliekala kabát a obúvala si svoje čižmičky. Svoje lieskovo hnedé až gaštanové vlasy, ktoré mám po nej si zopla strieborným štipcom. Pozrela sa na mňa s týmy jej hnedými očami.

,,Amanda," podišla ku mne o pár krokov. "raňajky sú na stole." Usmiala sa do širokého úsmevu. ,,Nezmeškajte školu!" Zakričala buchla vchodovými dverami a odišla.

Sadla som si za stôl. Dala som si pár hryzov zo svojho rožka.

,,Am pohni si, musím si ešte niečo pred školou zariadiť." Dodala podráždene Ella. Vzdychla som si rožok som nechala rožkom zobrala som si tašku a išla k dverám. Obula som si tenisky. Zamierila som k Ellinemu autu a sadla si na miesto spolujazdca. Ella zatiaľ zamkla dom. Obišla auto a sadla si na miesto vodiča. Kľúč dala do zapaľovania. Motor zakašlal ako starý pán, ktorý sa lieči na tuberkulózu.

,,Ty stará kraksňa naštartuj!" Buchla po palubnej doske. Ešte raz zakašlal. Nemala strpenie tak dupla na plyn. S úsmevom keď jej auto už naštartovalo vyšla s príjazdovej cesty a už sme sa viezli do školy.

,,Domov pôjdeš autobusom. Dnes končím skôr." Pozrela sa na mňa keď sme vystupovali.

,,Okej." Otvorila som veľké sklenené dvere. V diaľke som zazrela Thaliine kučeravé vlasy. Rýchlym krokom som prišla k nim. Horlivo sa rozprávali.

,,Ahojte." Mávla som im rukou. Kývli mi hlavou. Stále sa neprestali rozprávať. Hlasne som povzdychla. Chvíľu som ich pozorovala, či si ma všimnú. Nič. Tak so teda pár krokmi prešla ku mojej skrinke. Vložila som si do nej rifľovú bundu.

Prvú hodinu mám prírodopis s Rebel. Dúfam, že mi povie o čom sa tak horlivo rozprávali. Sadla som si na svoje miesto. Bola som medzi prvými. Trieda sa pomaly plnila. No Rebel som ešte nevidela.

Konečne vošla do triedy. Prvé čo som si na nej všimla bol veľký úsmev. Sadla si na vedľajšiu stoličku. Z tašky si vybrala učebnicu a zošit.

,,Môžeš mi povedať o čom ste sa tak horlivo rozprávali, že ste sa mi ani nepozdravili?" Povedala som naštvaným hlasom a zazrela som na ňu. Pozerala sa pred seba a šťukala perom po lavici.

,,Nič zaujímavé. Odišla si z párty, nepochopila by si to mu." Do triedy vošiel profesor.

,,Tak prepáč, že nie som ako vy dve." Hodila som na ňu vražedný pohľad a lá do minúty si mŕtva a plávaš v kanáli.

***

Po poslednej hodine som si vytiahla bundu zo skrinky. Skrinku som si zamkla.

,,Prepáč, že som ti to nechcela povedať. Nepochopila by si to." Od ľaku som poskočila. Nečakala som ju. Bundu som si prehodila cez ruku. Ja by som to nepochopila? Ja chápem všetko. Väčšinou teda.