Moonlight

10. Kapitola

,,Ty si vážne strážila Nicholasovu sestru?!" Vykríkla Rebel. Hneď som jej zapchala ústa mojou rukou a poobzerala som sa dookola, či to niekto náhodou nepočul.

,,Tichšie!" Zavrčala som na ňu. Otvorila som si skrinku. ,,Nemusí to nikto vedieť." Vytiahla som si učebnicu chémie. Nemám rada chémiu, a to ma mama chce mať za lekárku.

,,Dobre, budem ticho." Zasmiala sa. Odomkla si svoju skrinku, ktorú ma vedľa mňa. ,,Ale chcem počuť podrobnosti. Takže zhrňme si čo si mi zatiaľ povedala. Zavolal ťa von aby si mu strážila sestru a on potom si išiel vypiť a ošukať najbližšiu Molly?" Oprela som sa o skrinku a nahlas som si povzdychla a prikývla som.

,,No nejak podobne." Keď si to takto vezmem tak ma zneužil, aby si užil. Prečo som mu povedala to posraté áno?! Frustrované som si povzdychla. A ešte k tomu ma začala bolieť hlava. Všetko kvôli nemu.

,,Dnes asi nebude s Oslennom a Lobowskim a Noahom." Kývla hlavou doľava. Mala pravdu boli tam všetci okrem Nicholasa. Dúfam, že ho bolí hlava na prasknutie a zvracia do záchoda každú minútu. Moje prosby bohužiaľ neboli vyslyšané. Kráčal k nim zo sklonenou hlavou, v ušiach mal slúchatka a niečo si mrmlal. Narazil do Trenta, ktorý na neho zakričal tak, že to bolo počuť aj v Rusku. Nicholas sa chytil za hlavu a niečo zamrmlal. Keď som si obzrela jeho tvár bol bledý ako stena a mal porcelánovú tvár. Vlasy neupravené a rozhádzané. Jeho oči podbehnuté krvou som videla až sem. Rozmýšľala som čo sa stalo s tou krásnou sivou. Noah ho potľapkal bratsky po chrbte. Ale jedna časť mojej modlitby bola vyslyšaná. Hlava ho bolí na prasknutie.To sme mali vidieť ako sa tváril keď zazvonilo. S Rebel sme sa chichotali.

S Rebel sme si sadli do tretej lavice. Vytiahla som si zošit a peračník. Rebel do mňa drgla lakťom.

,,Čo chceš?" Chytila som si pero a začala som si čarbať do zošita nezmysly.

,,Nepôjdeme dnes aj s Thaliou na čokoládu?" Nadvihla obočie a usmiala sa.

,,A povieš mi aj čas aby som mohla prísť na čas?"

,,Koľkokrát sa ti mám ospravedlňovať?" Oprela sa o operadlo a zahľadela sa do stropu.

,,Zlatko, veľa krát." Zasmiala som sa. Dvere sa otvorili a do učebne vstúpil profesor. Postavili sme sa na pozdrav.

,,Sadnite si." Sadli sme si. Zošity s písomky, ktorú sme písali pred týždňom položil na stôl. Nie položil ale hodil. ,,Písomky dopadli veľmi zle, som z vás sklamaný. No niektorý ma prekvapili." Povedal to ako robot, bez žiadnej emócie.

,,Grace rozdaj zošity." Sadol si za katedru a napil sa zo svojej kávy.

,,Jednotka." Šepla mi Rebel. Od radosti vykríkla "yes" profesor na ňu hodil vražedný pohľad. Ospravedlňujúco sa na neho pozrela. ,,Ty máš čo?" Drgla do mňa lakťom.

,,Štyri." Zo zlosťou som zatvorila zošit a hlavu som si dala do dlaní. Nikdy mi chémia nešla. Učila som sa to štyri hodiny v kuse.

,,Môžem ťa doučiť." Usmiala.

,,Ja žiadne doučovanie nepotrebujem." Odvrkla som. Ešte raz som sa pozrela do zošita. Kontrolovala som si všetko asi desať krát, no nič. Zodvihla som ruku, učiteľ prestal vysvetľovať nové učivo.

,,Áno Walkerová?" Položil fixku na stôl a premeral si ma pohľadom. Nemá ma rad ako ja chémiu.

,,Nebude sa dať ta známka opraviť?" Láskavo som sa usmiala.

,,Dobrá otázka." Zobral si učebnicu do ruky a začal v nej listovať. ,,Viac ako polovica z vás to napísala na štvorky a päťky..." Napísal na tabuľu strany z učebnice. ,,...ak si známky chcete opraviť, naučte sa tieto strany, budete z nich písať." Fajn, oprava je mimo dosahu.