Moonlight

22. Kapitola

Rebel Tiso

Sedela som v obývačke na gauči a vedľa mňa Noah. Rozprávali sme sa s ostatnými ľuďmi naokolo a smiali sa. Prezrela som si okolie. Všetci sa zabávali, niektorý tancovali a iný zase pili o závod. Myslela som, že zbadám niekde Am, no nevidela som ju ako sme odišli od ohniska. Ako ju poznám určite bude niekde zašitá s knihou v rukách. Nechápem prečo sa nejde baviť do spoločnosti ako každé typické dievča v jej veku. Vždy keď som ju vytiahla medzi ľudí, začala sa nudiť a otravovala ma nech ideme domov. Pokrútila som hlavou a pousmiala sa. Aj tak som ju mala rada zo všetkých ľudí najviac, a to preto, lebo zo všetkých mi rozumela najlepšie. Aj keď bola úplne iná, naše kamarátstvo bolo pevné.

Zacítila som ako mi Noah jemne prešiel prstami po stehne. Vedel, že toto mám najradšej. Nahol sa ku mne a ja som pocítila jeho teplý dych na krku.

,,Nepôjdeme hore?" Zašepkal. Uškrnula som sa na neho a pobozkala som ho. Bozk mi opätoval, odtiahla som sa od neho a ťahala som ho za sebou do izby. Ruky sme mali navzájom prepletené. Zamierila som hore po schodoch do izby.

Vošla som prvá a Noah hneď za mnou. Zamkol dvere a otočil sa ku mne. Blúdil po mne očami a nebadane sa usmieval. Ani som si neuvedomil a už stál pri mne a pomaly ma bozkával. Jeho pery sa jemne obtierali o tie moje. Prsty som si preplietla s jeho vlasmi.  Po chvíli mi roztvoril pery a vnikol mi jazykom do úst. Rukami som mu behala po chrbte a hrudi a on mi pevne zvieral boky. Nahmatal lem môjho trička, na moment sa odo mňa odtiahol a pretiahol mi ho cez hlavu. Bozky boli čo raz vášnivejšie, začali sme sa premiestňovať k posteli. Z mojich pier postupne prešiel cez sánku až ku krku. Tak a je to tu! Dnes prídem o panenstvo. Som rada, že to bude práve Noah. No bola som ohromne nervózna. Snažila som sa to skrývať, ale sama som vedela, že mi to ide zle. Teraz som mu vyzliekla tričko ja a odhodila som ho do rohu izby. Hodil ma na posteľ a ľahol si jemne na mňa. Znovu ma začal bozkávať na pery, no po chvíli ich zase premiestnil. Jeho pery boli doslova všade. Zaryla som mu nechty to ramien a prestala som byť nervózna. Jemne som vzdychla a zohla som hlavu aby mal lepší prístup k môjmu krku. Omotala som si nohy okolo jeho trupu a panvou som sa pritisla k jeho panve.

,,Sarah." Vzdychol.  Zmeravela som. V prvú chvíľu som si myslela, že som zle počula, ibaže mená Sarah a Rebel sa vôbec nepodobajú. Dúfala som, že vtipkuje. Aj keď toto nebolo smiešne.

,,Čo to..?" Začala som a odstrčila som ho od seba.

,,Ja ti to vysvetlím!" Výhrkol a znovu si ma k sebe pritiahol. Ohromne sa mi začal hnusiť. Nemohla som zniesť fakt, že som s ním v jednej miestnosti a dýchame ten istý vzduch.

,,Sarah?! To si zo mňa robíš srandu! Okamžite zo mňa zlez. Nechaj ma!" Buchla som ho päsťou do hrude. Zliezol zo mňa a sadol si na kraj postele. Zrazu sa mi oči zaplnili slzami a jediné, čo som chcela bolo aby som mu to mohla poriadne oplatiť.

,,Prosím, nechaj ma ti to vysvetliť!" V jeho hlase znelo zúfalstvo. Toto už nenapraví, nikdy.

,,Tu nie je čo vysvetľovať, čo to nechápeš?! A ja som myslela, že ma miluješ," stiekla mi jedna slza po líci. ,,A čo viac, chcela som s tebou prísť o panenstvo a ty si ma podviedol z tou kurvou Sarah! Sarah, ktorá robí presne to, čo spravila teraz! Nechcem ťa ani vidieť, medzi nami je koniec!" Rozplakala som sa. Zo zeme som zdvihla svoje tričko a navliekla si ho. Chytil ma za ruku, no ja som ju rýchlo z jeho zovretia vytiahla a vlepila mu facku. Stálo to za to.

,,Tak toto si prehnala!" Zavrčal. Rýchlo som prešla k dverám, odomkla ich a zabuchla za sebou. Slzy sa mi začali valiť po lícach a ja som ich nevedela zastaviť. Na druhej strane chodby som zbadala Amandu. Na lícach mala stopy po plakaní a zbadala som, že ma v očiach ten smutný výraz ako keď sa rozišla so Sebastianom. Musela som vyzerať tiež tak zle ako ona sama. Pohla sa ku mne no ja som pokrútila hlavou. Nemala som náladu na žiadnu spoločnosť aj keď sa jednalo o Am. Rozbehla som sa preč. Jediné čo som chcela práve teraz bolo byť sama. A poriadne si poplakať. Ja som síce na plač nebola, radšej som smútok a všetky negatívne pocity zapila vodkou.

Prešla som pár krokov do ďalšej chodby. Bola som šťastná, keď som zbadala pootvorené dvere. Vošla som do tej izby a bolo mi úplne jedno, že tam môžem prichytiť nejakých ľudí ako si to spolu rozdávajú. Aj keď pochybujem, že by nechali otvorené dvere. Všimla som si, že táto izba mala niečo, čo iné nemali. Bol to balkón. Pomaly som ho otvorila a vyšla von na čerstvý vzduch. To som potrebovala. Nadýchať sa čerstvého vzduchu. Sadla som si na zem a oprela som sa o stenu. Bolo mi jedno, že môžem prechladnúť. Noc bola krásna. Zapozerala som sa na plný Mesiac a žiariace hviezdy. Pomyslela som si, že práve teraz sa na Mesiac pozerá niekto iný a má možno ešte horšie problémy.

Momentálne teraz ma nezaujímalo nič iné, len to, prečo mi Noah zahol. A ešte som rozmýšľala nad tým, prečo som si začala s takým otrasným chlapom. Ja som ho milovala! A on ma takto podlo zradil. Nemohla som zistiť na začiatku čo je to za človeka? Mohla som sa ušetriť trápenia. Začala som ešte viac plakať. Prečo mi to spravil? Prečo práve ja? Myslela som, že on bude konečne ten, kto mi ukáže, že každý chlap nie je rovnaký debil. Ibaže my ukázal pravý opak. Zo všetkých chlapov, s ktorými som chodila ma zranil najviac on. Chladný vzduch ma začal štípať na lícach. Bolelo to. Veľmi. Vzlykla som a pritlačila som si hlavu ku kolenám.

Zbadala som, že vedľa mňa niekto zastal. Trhla som zo sebou, vyľakalo ma to, že som nepočula žiadne kroky. Ani buchnutie dverí.

,,Čo robíš na balkóne v mojej izbe?" Pozrela som sa hore. Stál tam Higher. Úsmev z tváre mu zmizol, keď uvidel moje červené oči od plaču. Čupol si ku mne.

,,Hej Rebel, čo sa stalo?" Povedal súcitne. Nemala by som sa zverovať práve jemu, ale prečo nie?

,,Noah.." Zvyšok vety sa premenil na srdcervúci vzlyk. Vrátila som hlavu na pôvodne miesto medzi kolená. Odkašľal si a neisto ma pohladil po vlasoch. Bolo to zvláštne upokojujúce gesto. Aj keď nezvyčajné. Od neho.

,,On... povedal meno inej." Šepla som. Tá spomienka bola taká živá, zabolelo ma tesne pri srdci. Toto si ponesiem dokonca života. Túto spomienku a možno aj bolesť. Pozrela som na neho. Neviem čo som od neho čakala. Súcit? Porozumenie? Smutne sa usmial.

,,Ak ťa to poteší, zajtra mu rozmlátim hubu." Jemne som sa usmiala. Takéto gesto ma zahrialo pri srdci. Ak by to spravil bola by som ešte radšej.

,,Poď dnu tá zem je určite studená." Postavil sa a podal mi ruku. Vďačne so ju prijala a zodvihla som sa zo zeme. Vrazila som do jeho hrude, skoro som znovu spadla.

,,Prepáč." zamrmlala som. Až teraz som si uvedomila, že mám tričko oblečené naopak. Neodtiahla som sa od neho. Ako som pri ňom blízko stála, uvedomila som si, že potrebujem objatie.

,,Môžem ťa objať?" Spýtala som sa nesmelo. Jemne prikývol. Hodila som sa mu okolo krku a tuho zavrela oči. Ruky som si spojila za jeho zátylkom. On mi položil ruky na kríže. Stáli sme tak asi tri minúty. Potom som sa s povzdychom od neho odtiahla, no nie príliš. Ruky som mala stále položené na jeho zátylku. Neviem, či to bolo nocou alebo preto, že som bola smutná, no túžila som ho pobozkať. Pozrela som mu na pery a bez rozmýšľania som to spravila. Najprv zmeravel, asi vedel tak dobre ako ja, že to nie je správne. No keď začal spolupracovať, všetky pochybnosti zmizli. Ja som to vážne spravila! Pri bozku mi vadil kovový krúžok, ktorý mal na spodnej pere. Po chvíli som sa odtiahla.

,,Asi by som mala ísť." Urobila som krok smerom od neho. Pozeral na mňa akoby som bola prízrak. Bolo to vtipné.

,,Maj sa." Nič nepovedal len sa na mňa zamračil až tak, že mal na čele vrásky. Vošla som do tmavej izby a prešla k dverám. Naposledy som sa za ním obzrela. V očiach sa mu odrážal údiv a na perách sa mu pohrával jemný úškrn. Vošla som z tmavej izby do chodby plnej svetla. Tiež som sa usmiala a vydala sa do izby, v ktorej som sa plánovala vyspať.

***