Moonlight

25.Kapitola

Sedela som na zemi a čítala som knihu, ktorá mala len čierne strany. Nebola to obyčajná čierna. Bola to tá najčernejšia čierna akú som kedy videla. Pripadalo mi, že keď sa tej strany dotknem, tma ma celú pohltí. Písmena boli biele a lietali po stranách ako víly. Pôsobili totálne chaoticky, no cez to som vedela, čo sa tam píše. Na parapete bubnovali kvapky dažďa. Na oblohe svietil mesiac tak silno, že ste sa naň nemohli pozerať viac ako dve sekundy. Bol ako pouličná lampa. Osvetľoval mi celú izbu. Za oknom sa rozoznel krik. Nebolo to poriadne počuť cez ten lejak. Počula som niečo zazvoniť. Nebolo to vlastne zvonenie, ale pieseň. Bola to známa pieseň. Všetko mi vravelo aby som sa postavila a šla dole. Presne tak som aj spravila. 

Kráčala som dole červenými schodmi a zábradlie bolo polepené najrôznejšími kvetmi. Bolo to nádherné, pochytila ma túžba odfotiť to. Vchodové dvere svietili ako ten mesiac. Zatlačila som do dverí. Boli hrozne ťažké, akoby za nimi stálo nebezpečenstvo. Márne som sa snažila ich otvoriť, nešlo to. V hlave mi znel hlas, ktorý hovoril: Zle si si vybrala! Stále dokola. Prekážalo mi to pri premýšľaní. 

Dvere sa napokon otvorili samy. V diaľke stál neznámy chlap. Prekráčala som k nemu tak ľahko ako by som lietala. Vlasy sa mi lepili na pokožku. Boli hrozne ťažké od toho dažďa. Celé moje šaty ma ťažili. Kvapky sa ligotali v svetle mesiaca. Za ním bolo modro-šedé pozadie. Aj on bol premočený. Ako dlho tu stojí?

,,Konečne ťa vidím." Usmial sa. Neprekvapilo ma, že ho tu vidím. Jeho sivé oči ho hneď prezradili, ale vyzeral úplne inak. Mal viac bledšie vlasy. Skôr špinavo blond.

,,Čo tu robíš?" Môj hlas neznel priateľsky. Dážď začal viac búchať o parapety na celej ulici. Bolo to hlasné. Nicholas sa ku mne priblížil. Chytil ma za mokré líce a usmial sa. Cítila som v sebe hnev, ale neviem kde mal korene. Hromadil sa vo mne smútok. Palcom mi zotrel slzu, ktorá sa mi kotúľala po líci. V jeho očiach sa zaiskrilo. Počula som vzlyk, ale nevyšiel z mojich pier. Bol to Nicholasov vzlyk a po líciach sa mu kotúľali slzy. Alebo to boli kvapky dažďa?

,,Chýbala si mi." Priložil pery k mojim. Moja hlava nechcela spolupracovať, ale moje srdce áno. Svoje ruky som si položila na jeho ramená. ,,No aj cez to, si si vybrala zle." Počula som to iba v svojej hlave. Povedal to jeho hlas. Bolo to akoby mi tú myšlienku vnukol on. Odtiahol sa odo mňa. Oči mal červene od plaču, nevyzeral odpudivo, skôr príťažlivejšie.

,,Prečo? Chcem byť s tým, koho milujem. A to si ty." Chcela som sa ho chytiť, ale ruka mi prešla jeho telom. Jeho tvár bola strašidelne normálna.

,,Vybrala si si ma nad svojim životom a popritom vieš, že ti ublížim a zlomím ťa. Ubližoval som ti skôr ako si si uvedomila, čo ku mne cítiš. Amanda," moje meno vyslovil tak sladko. ,,vybrala si si zle. Budem ti ubližovať stále, aj keď ťa budem milovať." Zmizol ako duch. Na mieste kde stál sa objavila kaluž krvi.

***

Výkrik sa mi zadusil v krku. Chcela som niečo povedať, no hlas akoby ma opustil. S rozšírenými zreničkami a očami plnými sĺz som sa pozerala pred seba. Držala som si ruku na ústach, prsty sa mi jemne triasli. Z ničoho nič ma naplo na zvracanie. Rýchlo som odkopla prikrývku a prebehla do kúpeľne. Zabuchla som za sebou dvere. Kľakla som si na kolená a nahla sa nad záchodovú misu. Vzápätí ma znovu naplo a začala som zvracať. Nemala som čo zvracať, keďže mám prázdny žalúdok, a tak zo mňa vyšla iba žlč. Znovu ma naplo a mňa zatriaslo. Bože, ako ja neznášam, keď zvraciam. Prešla som si rukami cez vlasy a poťahala sa za ne. Preber sa konečne! Prešla mnou triaška a ja som musela zaťať zuby aby som sa nezložila na zem. Vybrala si si ma nad svojim životom a popritom vieš, že ti ublížim a zlomím ťa. Ubližoval som ti skôr ako si si uvedomila, čo ku mne cítiš. Amanda, vybrala si si zle. Budem ti ubližovať stále, aj keď ťa budem milovať. Jeho hlas bol taký jasný. Celý sen bol ako skutočná udalosť, ktorá sa stala pred niekoľkými minútami. Zrazu mi po tvári stiekli slzy. Líca mi horeli. Bolelo to. Nikdy som si nepomyslela, že by niektoré sny mohli byť také živé. Horúce slzy sa zmenili na srdcervúce vzlyky. Predklonila som sa dopredu a zaťala svoje prsty do stehien. Vôbec som nevnímala otrasnú chuť v ústach po vracaní, ani som nepočula otváracie sa dvere na kúpeľni. Len som cítila tú nehoráznu prázdnotu, ktorá ma ťahala do tmy.