Moonlight

5. Kapitola

,,Neverím, že až teraz mi hovoríš, že Nicholas Yates je tvoj chalan z párty." Pohoršovala sa Rebel.

,,Nie je to môj chalan z párty." Zamrmlala som urazene. Nemusím sa jej spovedať, nie je predsa moja matka! Zvraštila čelo až tak, že sa jej na tvári spravili vrásky.

,,Nehraj sa zo slovíčkami vieš ako som to myslela." Zabuchla skrinku a vybrala sa do učebne chémie. Rýchlim krokom som sa ju snažila dobehnúť.

,,Bože, chudák musela si ho úplne zdeptať." Zasmiala sa. ,,Dúfam, že sa nabudúce nič také nestane. Však kvôli tebe radšej opusti túto školu." Švihla som jej po ramene.

To nabudúce už bolo, pomyslela som si. No zbadala som ako Rebel na mňa vyvalila oči. Žeby som to povedala nahlas?

,,Kedy, kde a ako?! Amanda Walkerová okamžite odpovedz inak sa zajtra vážne nezobudíš! Prisahám na Anastáziu, že splním svoj sľub ak neodpovieš do piatich sekúnd.
jeden, dva, tri, už sme za polovicou, šty..." Fajn povedala som to nahlas. Ale aj cez svoju neschopnosť ovládať svoj jazyk som sa musela zasmiať. Zdvihla som ruky v obrannom geste.

,,Mala som v pláne ti to povedať," Lož. ,,nič som nepokazila." Lož.

Zdvihla obočie ako keby mi neverila. Keď už sa nevieš rozprávať s chalanmi, nauč sa aspoň klamať! Oh, ďakujem podvedomie skoro som na teba zabudla. Skrížila si ruky na prsiach. Z - hraným - smútkom v očiach na mňa pozrela.

,,Musela si to poriadne spackať keď už aj mne klameš." Snažila sa nevybuchnúť do obrovského smiechu. Prižmúrila som oči, že čo tým chce naznačiť. Chystala som sa otvoriť ústa, že jej niečo štipľavé odvrknem ale ona sa už smiala a chytala sa za brucho.

,,Rebel okamžite sa prestaň smiať lebo moja pravá ruka sa neudrží a..." Nestihla som dokončiť svoju vyhrážku.

"Hej, Amanda!" Kričal na mňa nejaký mužský hlas. Prekvapene som sa otočila. Na mňa nejak často nekričia chalani. Vlastne, vôbec na mňa nekričia chalani. Zazrela som čiernu šmuhu, ktorá za mnou rýchlo kráčala. Kto iný by bol celý v čiernom ako on? Okej, mala by som ho začať volať menom. Kto iný ako Nicholas? Rebel za mnou sa spustila po stene a smiala sa na plné ústa. Dámy a páni, cenu za najlepšiu kamarátku, ktorá Amandu podrží v najtrápnejších situáciach získava.... Určite nie Rebel!

Nechápavo som na neho hľadela v ušiach sa mi ozýval iba Rebelin smiech. Mala som chuť natiahnuť sa a vlepiť jej facku aby sa prebrala a šikovne ma zbavila problému menom Nicholas. Na sekundu som sa na ňu pozrela a hneď mi došlo, že ona - pre tento krát - nie je môj záchranný bod. Áno, vždy tu bola Rebel alebo Thalia pri najhoršom Ella aby ma zachránili. Boli to moje tri záchranné kruhy, ktoré ma držali pri živote keď som sa topila. Moje oporné stĺpy. Moja voda, vzduch a čokoláda.

Okej, Amanda je čas aby si veci zobrala do vlastných rúk, povzbudzovala som sa v duchu. Zhlboka som sa nadýchla a otočila sa na Nicholasa. To zvládneš si silná a neoblomná žena! Ukáž čo sa v tebe skrýva! No ako náhle nás od seba delilo niekoľko pár krokov spanikárila som. Ja to nedokážem. Nemám pri sebe ani jeden kruh...
Srdce mi začalo byť ako keby som behala maratón. Každým krokom bol bližšie a mne čím viac bilo srdce.

,,Ja..." Prerušil ho zvonček. Asi prvý krát som bola vďačná, že zvoní na začiatok hodiny. Do triedy vošla už väčšina študentov. No Rebel stále sedela na zemi a uškŕňala sa. Odkašlala som si.

,,Uhm, ja už musím ísť. Možno neskôr." Ospravedlňujúco som sa usmiala. Čo najrýchlejšie som sa otočila a išla do učebne. Sadla som si úplne dozadu a chcela som zmiznúť. Musela som byť taká červená, že sa to nedá ani k ničomu porovnať. Ja fakt nič iné neviem iba sa vkuse strápniť. Z úškrnkom na tvári vošla do miestnosti Rebel a namierila si to ku mne. Rýchlo som si hodila tašku na stoličku. No ona ignorovala moje rozhodnutie, že ju vedľa seba nechcem a hodila moju tašku na stôl. Sladko sa na mňa usmiala a ja som ju ignorovala. Otvorila ústa, že niečo povie no naznačila som jej rukou nech mlčí.