Moonlight

15. Kapitola

,,Milujem ťa Amanda!" Zakričala Rebel na celú triedu. Učiteľka jej vynadala, že nemá narúšať hodinu matematiky inak zavolá rodičom a dá jej poznámku za vykrikovanie na hodine.

,,Budem si musieť nakúpiť veľa vecí." Rozhodila rukami. Vytrhla si papier zo zošita. Na kus papiera napísala nadpis nákup na chatu :3. Zobrala pero z môjho peračníka. Venovala som jej nepekný pohľad.

,,Ale nechce sa mi tam ísť. Keby tam nebol Nick." Povzdychla som si a sledovala som jej pekné písmo, vždy som chcela písať ako ona. Šikmé písmo, ako na počítači.

,,Ja viem, vravíš mi to od rána." Zasmiala sa. ,,Aspoň spoznáš nových ľudí. A Nicka nechaj tak, dobre klamal ti." Stále bola zažratá do písania zoznamu.

,,To mu neodpustím. To nebolo len nejaké klamstvo to bolo..." Pokútila som hlavou.

,,Robil si len srandu. To chalani robia." Pozrela som sa na ňu. Vlasy mala vo vysokom cope. Pár vlasov jej odstávalo z vrkoča. Pozrela som sa na jej zoznam: sexi prádlo, pár kondómov. Odvrátila som zrak na učiteľku. Niekedy mi príde Rebel veľmi sexsistická. Nemala ešte pohlavný styk a to ju irituje. Stále mi vraví: ,,Amanda, veď mám sedemnásť a nikto ešte nebol v mojom kráľovstve!"

,,A ty ideš so mnou po škole." Usmiala sa do širokého úsmevu. Položila som si hlavu na stôl.

,,Nechce sa mi, a ty to dobre vieš." Prehrabla som si vlasy. Pozrela som sa von oknom. Sledovala som ľudí ako chodia popri škole. Jeden chalan mal gaštanové vlasy, a krásny úsmev. Vyskočila som z lavice, lebo som si myslela, že to je Chris. Nebol to on, len chalan, ktorý sa na neho podobal. Sadla som si smutná a sklamaná.

Zazvonilo na prestávku. Do tašky som si nahádzala učebnicu a zošit. Hodila som si ju na chrbát a vyšla som prvá z triedy. Nechcem aby ma niekto videl plakať, hlavne Rebel. Kričala za mňou učiteľka, ale ja som ju odignorovala. Prišla som na dievčenské záchody. Otvorila som jednu kabínku. Sadla som si na záchod, pritiahla som si k sebe kolená. Triasli sa mi ruky aj nohy. Po chrbte mi prechádzal nepríjemný, mrazivý mráz. Chcelo sa mi plakať ale nemala som už čo. Pár sĺz vyšlo ale boli malé ako ryža.

,,Destiny!" Ozvalo sa na záchodoch. Bol to sladký hlas, akoby ma hladil a hovoril to bude dobré. Teraz mi prešiel väčší mráz po chrbte, ale v žilách mi začal prúdiť nehorázny hnev. Mám chuť otvoriť dvere a vraziť mu jednu do nosa. Započula som ako otvára kabínky po kabínke. Vyschlo mi v krku. Potom prestal. Vydýchla som si, že sa na to vykašľal. Uvidela som jeho tieň nôh pred mojou kabínkou. Stojí tam hodnú chvíľu, potom sa pohne kľučka hore-dolu.

,,Amanda, otvor tie dvere. Nechcem mať problém." Všetko sa musí točiť okolo tvojich problémov však. Mlčala som. Počula som ako zhlboka dýcha, a preskakuje z nohy na nohu. Postrčil mi papierik pod dvere. Zodvihla som ho zo zeme, jemne sa nám obtreli prsty. Prešla po mojom tele príjemná elektrina. Otočila som papierik.

Ak sa nechceš rozprávať môžme si posielať papiere ale prosím nie na záchodoch. Brr a hlavne dievčenských.

Bolo to napísané úhľadne. Vytiahla som si z tašky pero a odpísala som mu.

Tak choď preč. A vlastne prečo si tu? Kde je Rebel?

Podala som mu papierik ale hneď som odtiahla ruku. Povzdychol si a poslal mi papierik naspäť.

Chcem sa ti ospravedlniť, že som si robil srandu. A Rebel išla moderovať do školských novín

Prekvapene som sa pozrela na ten papierik. Nechápala som tomu, že ja o ničom neviem. Možno ti to vravela ale ty si ju nepočúvala. To môže byť pravda. Nie som dobrý poslucháč keď mám naládu na bode mrazu. Nohy som si položila na dlážku. Odomkla som kabínku no neotvorila som ju. Kľučka pohla dole. Otvorila sa dvere. Stál v nich Nick s čiernymi nohavicami, sivým tričkom a koženou bundou. Mal -jemne- nagélované vlasy.