Stupne chaosu

Prológ- Časť 1.

Nathaniel

Už sú to dva roky. Pre človeka veľmi dlhá doba, ale ja nie som človek. Stále mám pred očami tú scénu akoby to bolo včera. Jej čierne vlasy prešli okolo mňa a jej jemná vôňa ma pošteklila v nose. Pomaly otvorila balkónové dvere a oprela sa o zábradlie. Pozerala sa do diaľky, ale vyrušil ju mužský hlas: ,,Princezná LiliLight zabili ste Thara, taraz zabijem ja vás." Nestihla sa ani obzrieť za seba a muž ju strčil cez rímsu. Nedokázal som k nej dobehnúť včas. Spadol som na kolená a jediné, čo som počul bol môj prerývaný dych. V tej chvíli som vedel, že je mŕtva. Tento istý pocit som už zažil. Bolo to také prázdno, ktoré vás núti zamyslieť sa nad tým, kde ste urobili chybu.

Keď som zistil, že umiera, myslel som len na to kde a kedy. Zistenie, ktoré ma zožieralo, ale teraz je už nadobro preč. Crylovia sa cez to preniesli. Emat si zobral Elizabeth, čím spojili kráľovstvo Crylov, Crolov a Winrov. Ostatný sa cez to tiež preniesli, ale ja som ostal stáť. Momentálne som sa nachádzal v ľudskej dedine, v dome páchnucom po ľuďoch. Na mieste, z ktorého som ušiel. Bolo tu hrobové ticho. Čo sa asi dá očakávať, keď tu už niekoľko rokov nik nežije.

Založil som oheň v krbe, chvíľu som sa doňho pozeral a nakoniec som otvoril skrinku v rohu obývačky. Vytiahol som z nej nejakú starú whiskey a nalial si ju do pohára. Vrátil som sa späť ku krbu. Akurát som si chcel sadnúť do kresla pred ním, keď ma vyrušil hlas. ,,Toto som nečakala." Ozval sa starý ženský hlas a mne spadol z ruky pohár, ktorý sa rozbil hneď ako sa dotkol zeme a hnedastá tekutina sa vyliala po bordovom koberci. Prudko som sa otočil. Predo mnou stála staršia pani so šedými vlasmi zapletenými do vrkoča, ktorý jej siahal až po pás. Mala na sebe tmavý zelený kabát, ktorý tak trochu zvýrazňoval jej žlté oči. ,,To Vás neučili, že upírov nemáte strašiť?" Nepríjemne som sa pomrvil. ,, Nikdy som netušila, že sa to dá." Nadvihla obočie. ,,Kto ste?" Opýtal som sa už trocha nepríjemným tónom. ,,Volám sa Sarah." Usmiala sa, čo vyzeralo, že je na seba pyšná. ,,Dobre Sarah" Priblížil som sa k nej. ,,a čo tu chcete?" Dodal som. ,,Stále tak nepríjemný ako pred tým." Uchechtla sa. ,, Nepoznám vás. Nemám dôvod byť milý." Upozornil som ju a  každý malý pohyb, ktorý spravila sa mi zdal neistý. ,, Toto isté hovorilo isté dievča menom LiliLight." Pokývala hlavou. ,, Čo už len vy o nej viete?" Zamračil som sa. ,,Očividne ti o sebe nepovedala všetko. Inak by si tu nesedel, len tak." Vystrela sa. ,, O čom to hovoríte?" Založil som si ruky na hrudi. ,,Určite si čítal knihu o nej, dokonca si aj videl, že ju len tak hocičo nezabije. Tak prečo by ju zabil práve pád z výšky?" Nepáčilo sa mi, akým tónom to hovorila. ..Spochybňujete jej smrť?" Zvýšil som hlas. ,,Nie lenže spochybňujem, ja viem, že je nažive." Tieto slová vo mne vyvolali hnev. Silou som ju hodil o stenu a chytil ju za krk. ,,No tak, Nathaniel rozmýšľaj. Ty vieš, že hovorím pravdu. Je len jeden spôsob ako ju zabiť a o tom vie len ona. Videl si jej telo, ale nevieš stopercentne povedať, že je jej. Nevieš to." Zachrapčala. ,,Tak mi dokážte, že je nažive a ja sa nad vami zľutujem a nezabijem vás." Zavrčal som a pustil ju. Pošúchala si krk. Niečo pošepkala a pri nás sa zjavila žena ešte staršia ako ona. ,,Volám sa Jane a dokážem ti, že je LiliLight nažive. Ty uvidíš, že je živá." Pokynula hlavou ku gauču. Sadol som si naň. ,,Máš nejakú vec, ktorá jej patrila. Daj mi ju." Prikázala s kamennou tvárou. Pochybovačne som siahol do vrecka a vytiahol jej prívesok, ktorý som podal tej žene. ,,Tak a teraz urobíte to svoje čáry máry a bude živá?" Nadvihol som obočie. Obidve ženy po mne zazreli. Jane vytiahla z vrecka nejaký papier, ktorý rozprestrela na stolík predo mňa. Bola to mapa. Vystrela ruku, otvorila dlaň a prívesok sa vzniesol do vzduchu. Chvíľu sa len kýval až nakoniec dopadol na nejaké miesto. ,,Toto ma má akože presvedčiť, že je živá?" Uškrnul som sa. ,,Nie, to bolo len pomocné kúzlo." Jane pokrútila hlavou a luskla mi pred očami. To bol ten moment, kedy som sa nenachádzal v obývačke, ale niekde pri jazere. Poobzeral som sa dookola a keď som uvidel čierne vlasy ako noc stáť pri jazere, zamrzol som namieste. ,,Lili?" Ozval sa môj hlas, ktorý sa v tichu ozval niekoľkokrát. Mala na sebe svoj typický bojový úbor. Rozbehol som sa k nej a chcel som sa dotknúť jej pleca, ale ruka mi prešla skrz ňu. ,,Lili, už by sme sa mali vrátiť." Ozve sa spoza mňa známy hlas. Otočím sa za ním. Stála tam Emmah. Jedna z hadích dvojičiek a najlepšia kamarátka LiliLight. Lili sa otočí k nej a ja som zatajil dych. Vyzerala ešte krajšie ako si ju pamätám.Jej modré oči ako more sa upriamili na Emmah. ,,Vieš predsa, že som už dva roky nebola vonku. Nemôžeme tu ostať ešte chvíľu?" Jemne sa na ňu usmiala. Obraz začal tmavnúť až celý sčernal. Precitol som do reality. Prudko som sa posadil na kresle. ,,LiliLight stále žije." Vzdychol som.