Stupne chaosu

3. História sa opakuje

Keď som sa od neho odtiahla, usmiala som sa naň ho a otočila som sa na ostatných. ,,Chcela by som vás poprosiť, aby ste o mojej prítomnosti pomlčali." Prezriem si každého zvlášť. Nikto sa na mňa nepozeral, ale aj tak všetci prikývli. Boli záhlbený do svojich myšlienok, čo mu som samozrejme rozumela. Neviem, čo sa stalo, ale zrazu som sa cítila zbytočná.

Nikto ma nezastavil, keď som odchádzala. Museli byť chvíľu sami a ja som musela navštíviť svoju izbu. Predsa len som tam dlho nebola.

Neprekvapilo ma, že to tu vyzeralo ako vždy. Až na zopár pavučín v rohoch a tenkej vrstvy prachu na nábytku. Cez okno sem prenikali slnečné lúče a zaplavovali celú miestnosť. Očami som prebehla celú izbu. Emat sem asi nedovolil ísť upratovačkám. Mykla som z ničoho nič plecom.

Myšlienkami som posunula posteľ, čím som odkryla jednu z mojich skrýši v izbe a kľakla som si na zem. Odklopila som uvoľnenú parketu a pohľadom som prešla po obsahu. Poväčšine som tu schovávala zbrane a nejaké cennosti ako napríklad šperky, ale nachádzali sa tam aj mapy, na ktorých som mala vyznačené dôležité miesta. Pohľad mi padol na knihu, ktorá bola zašitá úplne na kraji.

Vytiahla som ju, bol tam môj životopis. Som zvedavá, čo sa v nej zmenilo a či mi to nejako pomôže pri hľadaní skupinky. Započula som vrzgnutie dverí. Prudko som sa postavila a moje oči sa zabodli do Toveho.

Nathaniel

,,Jane videla si ju?" Rýchlo som sa postavil, keď sa žena posadila na posteli. Vyzerala oveľa mladšie ako keď som sa s ňou zoznámil. Sarah mi vysvetlila, že keď má vyčerpané schopnosti tak vyzerá oveľa staršie ako nejaká 80 ročná babička. Teraz vyzerá na 20, ale ak mám byť úprimný určite som sa k jej veku ani jedným z čísel nepriblížil. Má totiž 245 rokov. Ani ma to neprekvapuje, keďže je to temná bytosť. Lepšie povedané bosorka.

,Nie, ale som si viac než istá, že ma počula." Natočila hlavu mojím smerom, čo zapríčinilo, že jej hnedé vlasy s nádychom červenej sa jej prehodili cez plece.

,,Nezistila si kde je? Ani približne?" Opýtal som sa jej otázky, ktoré jej kladiem za každým, keď sa s ňou snaží spojiť.

,,Trpezlivosť ruže prináša Nate." Odpovedala to isté, čo vždy. S povzdychom som sa postavil a vyšiel z jej stanu.

Môj tábor sa nachádzal v strede hory na čistinke. Za ten čas sa k nášmu hľadaniu pridalo 84 ľudí. Mali sme to tu rozdelené na štyri krídla. Okolo nás bol postavený plot s ostňami hore, aby sa sem nikto nedostal. Predsa len sme v temnej hore. Nikto sem nechodí dobrovoľne a práve preto sme tu. Aby o nás vedelo, čo najmenej ľudí. Aj tak o nás už asi každý vie. Našli sa aj taký, čo na nás zaútočili, tých máme v obrannom krídle vo väzení. Okrem nich sa tam nachádzali aj naše hliadky a stráže. Presne tam teraz idem. Prešiel som popri liečiteľoch a hľadačov. Všetci sa mi zdravili. Bol som tu niečo ako šéf, lebo som to založil, preto ma aj všetci poslúchali.

,,Chlapci, kto má dnes v noci stráž na juhu?" Spýtal som sa, keď som k ním prišiel. ,,Ja a Sedrick." Ozval sa Frank s momentálne žltými očami. V noci mali totiž hliadku len upíry. ,,Tak sa vymieňam za Sedricka. Chcem sa trochu prevetrať." Povzdychol som si. Frank prikývol a s pískaním sa vybral preč. Už sa začalo stmievať

LiliLight

,,Čo tu robíš?" Spýtala som sa po dlhom tichu. ,,Prišiel som sa presvedčiť, či si náhodou zase neutiekla, ale ako vidím si zase vo svojom živle." Premeral si ma s zelenými očami.

Jeho pieskové vlasy sa mi zdali tmavšie ako keď som ho prvý krát videla. Dokonca ich mal trochu dlhšie a na koncoch jemne skučeravené. Na tvári mal jemné strnisko, čo mu neskutočne pristalo. Mal na sebe čiernu košeľu, ktorá mu obopínala svaly na rukách. Vyzeral oveľa dospelejšie.

,,Ja som neutiekla a nemusíš byť na mňa protivný." Zamračila som sa nad jeho tónom v hlase. ,,Neutiekla? Tak mi to potom vysvetli! Vysvetli mi prečo si sa hrala na mŕtvu?!" Zdvihol mierne hlas. ,,Nemusím ti nič vysvetľovať." Pokojne som odpovedala.

Zrazu som zacítila jeho ruky na mojich bokoch a môj chrbát sa ocitol opretý o stenu. ,,Čo to robíš?" Zasyčala som naňho. ,,Tak a teraz ťa nepustím, do kým mi to nevysvetlíš." Jeho oči nabrali čiernu farbu, čo znamená, že som ho nahnevala. ,,Len mám problémy." Sklopila som pohľad na topánky. ,,Aké problémy?" Chytil ma za bradu a nadvihol mi tvár do hora, aby som sa mu pozrela do očí. ,, Myslím, že ma chce niekto dostať." Vydýchla som nakoniec. ,,To vyriešime." Zastrčil mi vlasy za ucho a ja som si až vtedy uvedomila ako je blízko. Behal očami medzi mojimi očami a perami. Pomaly sa začal približovať a vtedy niekto zaklopal na dvere. Odstrčila som ho od seba rýchlosťou svetla až na druhú stranu miestnosti a prekvapene na mňa pozrel. Keďže sa mi to vôbec podarilo.

,,Ďalej!" Ozvala som sa po chvíli. 

Emat prišiel a Tove odišiel. Emat chcel počuť tiež dôvod prečo som odišla, tak som mu to povedala. Neskôr sa so mnou rozlúčil a ja som upadla do svojich myšlienok. Je vôbec možné, aby som k Tovemu niečo cítila potom všetkom?