Stupne chaosu

14. Bez vedomia

Ani neviem ako dlho sme už kráčali, ale potrebovala som oddych. Krk sa mi už zahojil a aj krv sa mi vrátila do plného stavu, ale stále som cítila únavu.

Akurát sme išli okolo jazera, keď som prudko narazila do Jaceovho chrbta. Urobila som krok späť so zamračeným pohľadom. Nevedela som prečo stojíme, ale keď som sa naklonila uvidela som to. Tove sa s niekym z nich bil. Neveriacky som sa pozerala ako mu vrazili, ale on sa nevzdával. Niekto ma chytil jednou rukou za plece a druhou za ruky.

,,Prepáč, ale iné riešenie nepoznám." Zašepkal mi Will do ucha a strhol ma do vody. Chlad mi narazil o pokožku a opantával mi zmysli. Nestihla som sa poriadne nadýchnuť, preto ma začali po pár sekundách štípať plúca. Pálava sa širila v mojom hrudnom koši. Snažila som sa nepanikáriť, aby som vydržala, čo najdlhšie. Ruky ma stále držali pod vodou a ja som z nedostatku kyslíka otvorila ústa. Nahrnula sa mi do nich voda a ja som sa začala dusiť.

Vtedy ma ruký vytiahli von na zem. Skrčila som nohy a vypľúvala som vodu, prudko som sa nadychovala. Mokré tričko sa mi lepilo na kožu a čierne spodné prádlo mi cez neho presvitalo. Už som ma ňom nemala výrazný červený fľak od krvi, ale len miestami zaružovelé fliačiky. Pozrela som sa na Toveho, v očiach mal zúfalstvo a ľútosť. ,,Prepáč." Naznačil perami a odvrátil sa odo mňa. Ležala som na zemi. Ani som si neuvedomila kedy som zavrela oči a stratila som vedomie. 

Na tvári som cítila slnečné lúče, ktoré ma príjemne hriali. Niekto ma niesol na rukách, Nate to určite nebol. Jeho vôňu poznám až príliž dobre. Roztvorila som oči a premerala si Jackovu tvár. Bola som v rozpakoch, prečo ma niesol práve on? ,,Ako dlho som bola mimo?" Pomrvila som sa mu v náručí. ,,Niekoľko hodín." Odpovedal stroho. ,,To ma celý čas nesieš?" Premerala som si jeho tvár, ktorú mal miestami pokropenú kvapkami potu.

Jace mal úplne rovnaké črty tváre ako on. Veľmi sa na seba podobali. Hádam to zdedili po otcovi, keď nad tým, tak rozmýšlam, ešte som nevidela ich rodičov. Hneď ako mi ta myšlienka udrela do hlavy, prešiel mi mráz po chrbte a premkol ma pocit, ktorý naznačoval smrť. Ich rodičia sú mŕtvy. Napriek tomu aká som bola zvedavá ako zomreli, zahryzla som si do jazyka.

,,Áno." Pohľad mal upriamený do diaľky. ,,Prečo ma neniesol niekto iný?" Nadvihla som obočie. ,,Dina je dievča, Kenneth by ťa nevydržal, tak dlho niesť, Seanovi a Colovi sa podarilo zdrhnúť, keď si na seba upriamila pozornosť a kebyže ťa nesie Tove, tak by to znamenalo, že by ho museli rozviazať, čo znamená, že by sa pokúsil utiecť aj s tebou, za to ja som človek." Vysvetlí mi.

,,Hej vy dvaja!!!" Skríkol po nás Will. ,,Čo tam rozoberáte?!" Hneď ako to dopovedal jeden zo strážnikov nás sotil. Jack sa zapotácal a padli sme spolu na zem, pri páde som mu lakťom uštedrila ranu do brucha. ,,Prepáč." Ospravedlnila som sa mu, keď som sa pozviechala zo zeme. ,,To nič. Bude z toho len modrina." Oprášil sa. ,,Zviažte ich." Precedil Will pomedzi zuby.  Pristúpil ku mne strážnik, spojil mi ruky dozadu a urobil, čo mu rozkázali. Porozhliadla som sa okolo seba. Prekvapilo ma, že už sme sa nenachádzali v temnom lese, teda aspoň to tu tak nevyzeralo.

Tove, kam nás vedú? Poslala som svoju myšlienku.

Neviem, nič nehovorili. Odpovedal takmer hneď.

Ty nevieš čo sa im stalo, že sa správajú ako vymenený? Dodal otázku.

Viem ti povedať len jedno. Toto nie sú oni. Prechádzali sme okolo skaly a dosť vysokého zrázu dolu.

Ako to môžeš vedieť. Išla som tesne popri skale a dávala si pozor popod nohy.

Všimni si ich oči. Sú kalné, matné a pošedivelé. Niekto ich musí ovládať. Zamračila som sa nad tou myšlienkou.

Niekto... a ja neviem prečo, ale začala som mať pocit, že viem o koho sa jedná. Ak je to všetko pravda, tak sme vo veľkom probléme, teda ja.  Nevedela som sa totiž zbaviť pocitu, že to kto ich ovláda, nesie prezývku Temný princ. Pošmykla som sa na štrku, ale Nate ma okamžite zachytil. Potlačila som slzy a rukou som sa po ňom zahnala. On ma následne strčil do skaly a ja som zase upadla do bezvedomia.

Ahojte!

Tak a časť je tu. Bola by tu oveľa skorej, ale píšem do iného programu. Chcela som to len skopírovať a hodiť to sem. Bohužiaľ to nešlo. Takže som to musela prepisovať, čo trvalo oveľa dlhšie akoby som to písala rovno tu. 

-AF