Stupne chaosu

11. Byť sama sebou

Prebrala som sa v posteli s čierno zelenými obliečkami a čiernym rámom. Posadila som sa na nej. Bola som vo veľkej izbe, v krbe horelo drevo a okná prebodávali slnečné lúče. Pri krbe bol stolík s dvoma stoličkami. Dvere oproti sa otvorili a dnu vošiel Nate. Prešiel po huňatom koberci až k posteli.

,,Ako ti je?" Spýtal sa. ,,Už lepšie, len som málo pila vodu." Postavila som sa z postele a obula som si topánky. ,,Tove povedal, že ťa vyčerpal boj." Oznámil mi. ,,Áno, to áno." Prišla som k nemu. ,,Pridáš sa k nám?" Pohladil ma po líci. ,,A čo robíte?" Vyzvedala som. ,,Stále sa rozprávame, bola si mimo menej ako pol hodinu." Objasnil mi.

Mne sa to zdalo ako nekonečno veľa času, kým som otvorila oči. Prikývla som a my sme vyšli z izby, prešli po chodbe a vošli do miestnosti, kde sme boli pred tým. ,,Dúfam, že ti je lepšie." Hneď ma privítala Sarah. ,,To áno." Rozmýšľala som či vie, že ja som temná princezná.

,,Tak čo som zmeškala?" Prisadla som si ku Rayenovi. ,,Nič moc. Iba sme sa rozprávali o konkrétnom dôvode, prečo sme kontrolovali les a Jack s Jacom sa skoro pobili." Mykol plecom. ,,Prečo?" Zmraštila som obočie. ,,Neviem, len tak zrazu sa obidvaja postavili. Museli sa spolu o niečom rozprávať." Vysvetlil mi.

,,Takže kde sme to skončili?" Sadol si oproti mne Nate. ,,Pri..." Začal Tove. ,,Prečo si si myslel, že nie som mŕtva?" Skočila som mu do reči. ,,Vlastne som si to nemyslel. Prišla Sarah a vravela, že ťa jedna bosorka videla so svojím darom." Pozrel sa na Sarah. Takže mu klamala. Nikto ma nemohol vidieť. O to sa postarala Emmah. Zablokovala celú moju prítomnosť vo svete. ,,Mňa by skôr zaujímalo z kade sa vy dve poznáte?" Založil si ruky na hrudi Tove. ,,Spoznali sme sa vďaka princovi Willovi, ešte keď žil." Odpovedala vyčítavo, odignorovala som výčitku a prikývla som. ,,Prečo si mi nepovedala, že ste sa poznali ?" Položil jej otázku Nate. ,,Nepýtal si sa." Skonštatovala a pohodila jej sivými vlasmi.

,, No a čo urobíme s tým proroctvom? Viete niečo o tom temnom princovi a princeznej? Niečo viac?" Prudko som zmenila tému. ,,Len ich schopnosti. Neviem, či ste počuli o tom temnom anjelovi, ktorý oživil ženu, ale ona je temná princezná." Oznámil. Dobre, tak to pre mňa nie je nič nové. ,,A čo temný princ?" Ozval sa Jace, ktorý vyzeral otrávene s tejto konverzácie. ,,Temný princ patrí k následníkom Thara, takže sa obávam, že on bude ten, čo ju bude chcieť zabiť." Všetky oči sa presunuli na mna. ,,Tak nech ju príde zabiť." Odfrkol si Jace a v tú chvíľu letel ku stene.

No nebol to Nate a ani Tove, kto ho zdvihol zo stoličky za tričko a prirazil ho ku stene. ,,Odvolaj to!" Zavrčal Jack a lepšie si chytil golier jeho trička. ,,Snívaj." Jace spravil, čo nikto nečakal a vrazil mu. Jack mu to vrátil, ale oveľa silnejšie. ,,Myslel som, že ty patríš k tým, čo ich jej falošná skromnosť neočarovala." Poznamenal, vybral sa ku dverám, prešiel cez nich a následne nimi poriadne tresol až to zadunelo.

,,Idem za ním." Postavil sa Tove. ,,Nechoď." Chytila som ho za ruku a cítila som ako Nate prepálil to miesto, kde som sa ho dotýkala. ,,Myslím, že ja som tá, s ktorou má problém. Preto budem ja tá, ktorá za ním pôjde." Prešla som okolo neho a vyšla som na chodbu.

Jace to tu nepoznal, vedel len kde je východ, takže musel ísť len niekam von. Keď som sa objavila vonka, viacerí ľudia spozorneli a pozorovali ma. Všimla som si kruh mužov. Pristúpila som k nim a uvidela som blonďavú hlavu ako bojuje s..... s Willom. ,,Čo to robia?" Poklepala som po pleci nejakého muža. ,,Ten blonďák prišiel, že či s ním nechce bojovať prieteľsky, v rámci tréningu." Vysvetlil mi bez toho, aby sa na mňa pozrel. Dosť som pochybovala, či je to priateľský zápas, keď Jaceovi tiekla krv z nosa. Will bojoval veľmi dobre, preto ma neprekvapilo, že Jace dopadol tvrdo na zem a už sa nepostavil, namiesto toho len zastonal od bolesti. Prepchala som sa pomedzi mužov a vošla do kruhu. Spravila som to akurát v čas.

,,To by stačilo." Zachytila som Willovu ruku predtým, ako ho išiel ešte udrieť. Jace sa zo zeme stále ani nepohol. ,,Princezná mu prišla na pomoc?" Zasmial sa. ,,Mali by ste uhnúť nech si neublížite." Dodal a chcel si vytrhnúť ruku z môjho zovretia, ale ja som mu ju vykrútila a odsotila ho. ,,A vy by ste mali vedieť, kedy sa boj skončil." Poznamenala som. ,,Ja som ešte neskončil." Vyzval ma, čo ostatných prekvapilo. Rozbehol sa po mne a ja som sa uhla. ,,Nebudem s vami bojovať." Prekrížila som si ruky na hrudi.

,,Bojíte sa?" Začudoval sa posmešne a presne táto otázka ma nabudila a nahnevala zároveň. Postavil som sa do bojového postoja. Čakala som na jeho prvý krok. Vykopol nohu a ja som mu ju rukou odrazila. Zaútočil rukami a ja som sa pokúsila mu podkopnúť nohy, ale neúspešne. Udrel ma do brucha a mňa zatackalo dozadu. Využil moju nerovnováhu a podkopol mi nohy. Padla som na zem na chrbát, sadol si na mňa obkročmo a rukami mi prichytil tie moje. ,,Prehrala si. Uškrnul sa. Pretočila som sa do strany a jeho prekrútilo na zem. Role sa vymenili až na to, že ja som sa mu posadila na chrbát, stočila mu ruky dozadu a zovrela ich. ,,Neviem, kto tu prehral." Pustila som ho a pribehla som ku Jaceovi.

,,Si v poriadku?" Pomôžem mu sa postaviť. ,, Nedotýkaj sa ma." Štekol do mňa. ,,Tak si to zhrňme. Pustím ťa, padneš na zem a potom ti nikto nepomôže, lebo nepatria k nám, pri najhoršom ti niekto vysaje krv. To by si chcel?" Skonštatovala som. Povzdychol si, či sa mu to páčilo alebo nie, mala som pravdu. Do ktorej izby mám zašikovať Jaca? Poslala som Nateovi. Prečo? Čo sa stalo? Objavil sa mi v hlave jeho hlas. To je na dlho. Tak do ktorej? Napravil som Jacovu ruku na svojom rameni. Všetky sú voľné, okrem tej, kde si bola a tá čo bola vedľa nej.

Vrátili sme sa do domu, pričom som vošla do jednej z prázdnych izieb. Vyzerala prakticky rovnako, len bola zladená do modro čiernych farieb. Posadila som Jaca na posteľ. ,,Tak.... prečo si sa s ním chcel biť?" Spýtala som sa ho. ,,Do toho ťa nič nie je." Zamračil sa na mňa a ja som mu podala vreckovku na ten nos. Kľakla som si pred neho a priložila som mu ruku na nohu, ktorá sa mu následne zahojila. ,,Daj si dole tričko." Prikázala som mu a on tak aj urobil. Mal fakt pekné telo, ale teraz naň nebol pekný pohľad. Zdobili ho všetky odtiene fialovej, modrej miestami žltej a zelenej. Prešla som mu po nich rukami a oni zmizli. Na nos som sa musela extra sústrediť, ale aj to sa mi podarilo vyliečiť. ,,Ďakujem." Povedal stroho.

Postavila som sa, zakrútila sa mi hlava a ja som vrazila chrbtom do steny. ,,Save, si v poriadku?" Pribehol ku mne. ,, Budem." Zachripela som. Pomohol mi sa dotackať k posteli. ,,Tečie ti krv z očí." Prešiel mi po líci, aby ju zotrel. ,,Bež prosím po Toveho a Natea." Zhrozila som sa a on vybehol z izby. Postavila som sa a otvorila okno.

Videla som druhú stranu tábora, teda jej koniec, medzi plotom a domom bolo len pár metrov. Skočila som von oknom a dopadla som na vlastné nohy . Rozprestrela som krídla a preletela som cez plot. Tak dlho som neletela. Vzdialila som sa od tábora a pristála som, krídla sa mi zvrástli späť do chrbta. Už sa síce stmievalo, ale bolo mi to jedno. Potreba byť sama zvíťazila. Cítila som ako sa mi Nate s Tovem snažia vtlačiť do hlavy ich nahnevané myšlienky, blokovala som ich. Najviac ma trápil Jace, patril k osobám, ktoré som nevedela dobre odhadnúť. Strašne ma žralo, že sa na mňa hneval. A to len kvôli tomu, že som mu zatajila kto som. Bral ma asi ako blízku kamarátku, veril mi a ja som to pokazila. Aj napriek jeho blbým hláškam som si ho obľúbila. Stále ma bral ako Save, ale teraz som bola aj princezná LiliLight. Chápala som, že bol na mňa nahnevaný, ale v prvom rade bol zmätený. Oprela som sa o strom. Nebol jediný, kto bol zmätený. Ovial ma vietor a pri mne sa zjavil Nate. ,,Ako si sa dostala cez bránu?" Spýtal sa. ,,Normálne." Mykla som plecom. ,,Jace vravel, že ti bolo zle." Prešiel po mne pohľadom. ,,Bolo." Súhlasila som. ,,Ale už mi je lepšie. Vrátime sa?" Navrhla som.