Stupne chaosu

7. Úbohosť

Keď sme sa zobudili, pobalili sme sa a stretli sme sa dole v bare. Sedeli sme za dreveným stolom, kde Tove rozložil mapu temného lesa.

,,Tak dnes by sme mohli prejsť celú túto časť." Priložil prst na mapu. ,,Mohli alebo musíme?" Nadvihol obočie Jace. ,,Ja neviem, či ti to tak pomaly dochádza, alebo ti len chýba jedno koliesko. Jasné, že musíme. Ak si také lenivé prasa, tak načo si vôbec chodil?" Vyšteknem. ,,Ouu niekto sa tu zle vyspal." Zasmial sa.

,,Save, ehm, ja, Jace a Cole sme to mali povinné." Obránila ho Dina, za čo ju Sean spražil pohľadom. ,,Povinné?" Vystrela som sa na stoličke. ,,Je to pre nich ako prijatie do stráži, niečo ako skúška." Vysvetlil mi Jack a ja som mierne prikývla. ,,Kedy vyrážame?" Spýtal sa Kenneth. ,,Hneď teraz." Zodvihne sa zo stoličky Tove a ostatný ho nasledovali. Šla som ako posledná, keď už som šla prejsť cez dvere zastavil ma hlas.

,,Savannah?" Prudko som sa otočila a videla som Mikea. ,,Bola si LiliLightina kamarátka?" Spýtal sa a ja som mlčky prikývla. Rýchlo sa ku mne priblížil. Jeho hnedé vlasy, ktoré mal po plecia už naberali tón do šediva a na tvári mal už jemné vrásky. ,,Hovorila ti o mne, takže mi asi neveríš, ale aj tak sa ťa to spýtam." Nadýchol sa. ,,Je Lili nažive?" Vychŕlil zo seba. ,,Nie." Odpoviem takmer okamžite. ,,Bohužiaľ nie." Otočím sa a vyjdem von. Oviala ma neskutočná zima, ale aj tak mi bolo teplo. On bude posledný komu to poviem.

,,Kde si tak dlho bola zlatko?" Začne Jace a chytí ma okolo pleca. Chytím mu ruku a pretočím mu ju tak, že urobí salto a dopadne bolestivo na chrbát. ,, Bože vezmeš si ma?" Zastonal a ja som pretočila očami. On to asi nikdy nevzdá. Pozrela sa na ostatných ako zadržiavajú smiech. Okrem Rhysa, Rayena a Toveho. ,,Save nie si tu na to aby si nás oslabovala." Nahnevane povie Tove. ,,Však malá príučka mu neuškodí." Obránila sa. ,,Príučku majú dávať rodičia nie ty." Zamračí sa. ,,Tove ukľudni sa." Skočil do toho Jack. ,,Ty ju ešte obraňuješ?" Otočí sa na neho. ,,Môžeme sa porozprávať v súkromí?" Kývne hlavou do boku a sám kráča ďalej od nás. Tove si povzdychne a nasleduje ho.

Ja som prešla k Rayenovi a Rhysovi. ,,Ako sa máte?" Spýtala som sa ich. ,,Netvár sa, že ťa to zaujíma." Odvrkne mi Rayen. ,,Zaujíma." Povedala som. ,,Kebyže si tu, tých 5 rokov, tak sa nás to teraz nepýtaš." Zašeptal Rhys. ,,Prepáčte. Vážne ma to mrzí." Skloním hlavu. ,,Máte pravdu. Nezaujíma ma to, pretože viem presne, čo sa s vami dialo. Rayen mal svadbu a Rhys dostal kopačky." Otočila som sa na odchod, ale ich ruky ma zastavili. ,,Ty si na nás dávala pozor?" Prekvapene sa opýtali naraz. ,,Samozrejme." Prikývnem a oni sa na mňa obaja usmiali. Jeden problém vyriešený.

Rozbehla som sa za Jackom a Tovem, postavila som sa za nich. ,,Ako ju môžeš obraňovať?" Zvýši hlas Tove. ,,Neobraňujem, ale musíš pochopiť, že Jace si to zaslúži." Založil si ruky na hrudi Jack. ,,Možno, ale momentálne by si od neho mala držať odstup." Odfrkne si. ,,Tove ty žiarliš?" Spýtal sa ho Jack. ,,Načo prosím ťa?" Zasmial sa. Jack si ma všimol ako prvý, čo bolo prekvapivé, keďže Tove nie. ,,Veď je úbohá." Presne túto vetu som nečakala a úprimne dosť zabolela. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Keď mi padla prvá slza, Tove sa otočil smerom ku mne. Všimol si ma a zamrzol na mieste. Bez slova som otvorila a zatvorila ústa a pokrútila hlavou. ,,Ak si ma tu nechcel mal si povedať hneď." Otočila som sa a vrátila sa k ostatným. Všimli si to napätie medzi nami, nasadla som na koňa.

,,Nechceli sme už ísť?" Prehovorila som s kamennou tvárou a ľadovým hlasom. Celý čas som šla ako posledná. Toveho správanie sa mi zdalo podozrivé, ale neriešila som to. ,,Čo ti povedal Tove?" Pridal sa ku mne Jace. ,,Nič, čo by ťa malo zaujímať." Odvrknem. ,,Dobre zlato, čo tak na chvíľu zakopať vojnovú sekeru?" Zasmial sa a ja som prikývla. ,,Keď sme odchádzali vyzerala si sklamane." Zvedavo si ma premeral. ,,Povedal, že som úbohá." Mykla som plecom a napravila si rukou šatku, aby mi nepadla. ,,Wau." Prekvapene nadvihol obočie. ,, Prečo by to robil?" Dodal po chvíli ticha. ,,To sa mňa pýtať nemôžeš." Pozriem sa na neho periférnym videním.

Vtedy ho niečo zhodí z koňa, alebo skôr niekto. ,,Tove." Skríknem. Zastavím koňa, postavím sa na neho a saltom z neho zoskočím. Jace ležal na zemi a upír mu pil krv. Pomaly som k nemu prišla, pripravená mu vraziť nôž do chrbta, keď sa otočil vrazil mi do brucha a ja som preletela vzduchom, pričom mi nôž vypadol z ruky, až ku stromu, o ktorý ma šľahlo chrbtom. Sykla som od bolesti a snažila som sa zaostriť. Očividne nás nikto vpredu nepočul, lebo sa nám stratili z dohľadu. Upír Jacea nenechal. Vytiahla som si spoza pása nožík. Nemohla som ho po ňom hodiť, mohol by sa uhnúť.

Porezala som sa na zápästí a potom na krku. Upír sa prudko postavil a otočil sa ku mne. Rýchlosťou ku mne pribehol, chytil ma pod krk a vytiahol ma na nohy. Až som visela vo vzduchu. Kopla som ho do rozkroku, no jeho ani nepohlo. Dal mi dole šatku z polky tváre a vrazil mi, čím mi natrhol peru. Dochádzal mi kyslík a jeho tesáky sa mi zapichli do krku na mieste kde som sa porezala. V pľúcach ma nepríjemne štípalo a oči sa mi pomaly zatvárali. V tej chvíli sa Jace prebral a posadil sa. Keď si všimol čo sa deje, rýchlo sa postavil, ja som ale vtedy vytiahla další nôž a pichla mu ho do srdca. Upír sa zatackal dozadu a moje telo sa zošuchlo na zem. Nôž sa v ňom zapálil a bolo počuť jeho posledný výkrik než sa zmenil na popol.

Neskutočne som bojovala s bolesťou a s tým, aby som neomdlela. Jace ku mne tackavo pribehol. ,,Si v poriadku?" Spýtam sa ho. ,,No s porovnaním s tebou áno." Rana na krku mi neprestávala silno krvácať. ,,Musíme dobehnúť ostatných ušli nám kone." Pomaly sa postavím na nohy, hlava sa mi točila z nedostatku krvi a skoro udusením. Zablokovala som bolesť a prehodila si Jaceovu ruku cez plecia.

Pomaly sme vykročili. Nepríjemne ma bolelo v rebrách, takže ho mám asi zlomené. ,,Save, máš zapichnutý nôž v boku!" Prehovoril. ,,To si teraz nevšímaj." Zastonám. Jace bol svalnatý, čo znamenalo aj váhu navyše. ,,Musíme dobehnúť ostatných." Dodám. Faktom bolo, že som ho ani necítila, len mokrú látku. Moje telo sa nehojilo kvôli nedostatku krvi, takže by som momentálne mohla aj vykrvácať, kebyže ho vytiahnem.

Keď som v diaľke zbadala kone a oheň, potešila som sa. Všetci stáli v pozore a čakali na nás. Všimla si nás ako prvá Dina. ,,Preboha." Skríkla, čím upútala pozornosť všetkých. Vtedy som to už nezvládla a bezvládne som padla na zem, pred tým než by som sa len dotkla zeme ma zachytili ruky. Zdvihla som oči, aby som sa pozrela do tých Toveho.

,,Lili, čo sa stalo?!" Potriasol mnou. ,,Prečo sa nehojíš?" Prešiel mi očami po ranách. ,,Jace." Šepla som. ,,Už sa o neho stará Dina s Jackom." Obzrel sa. ,,Vyber ho!" Prikázala som, keď si všimol nôž v boku. Uchopil ho a prudko zatiahol. Nevydala som ani pípnutie. ,,Krváca ti to." Poznamenal a priložil mi na ranu jeho ruku. ,,Mám nedostatok krvi, nezahojím sa. " Zastonala som. ,,Dina, obväz!" Zakričal. ,,Tak ťa ošetríme po starom." Posledné, čo som počula, keď som upadla do bezvedomia."

Ahojte!

Nová časť je tuuuuu :D chcela som ju už vydať včera ale nestihla som ju dopísať. Čo poviete na Toveho a jeho správanie?

Každopádne Vám chcem povedať, že podľa plánov, by toto pokračovanie, malo mať menej kapitol ako Stupne Mrazu, hlavne kvôli tomu, že dávam do častí viac slov.

Ďalej by som Vám chcela poďakovať za vašu podporu, niekedy už len ten dobrý ohlas ma núti napísať ďalšiu časť ;)

-AF