Stupne chaosu

Epilóg

Cesta domov bola mučivo dlhá, aj napriek tomu, že som ako jedna z mála sedela na koni. Na koni väčšinou sedeli zranený. Zozadu ma držal Tove, aby som nespadla. Hlavu som mala položenú na jeho ramene. ,,Nepochválil si sa, že máš brata." Zdvihla som k nemu hlavu. ,,No ani ty si sa nepochválila krídlami." Odmietal sa na mňa pozrieť, vkuse sa pozeral dopredu. ,,Nemohla som ti to povedať." Ohradila som sa. ,,Nemohla, alebo nechcela?" Popohnal koňa do trochu rýchlejšieho tempa. ,,Pozri, bola to pre vás veľmi nebezpečná informácia." Zapozerala som sa dopredu. ,, Podľa mňa bolo oveľa viac nebezpečné, že sme absolútne netušili v akej situácií sa nachádzame, nemyslíš?" Zazrel po mne. ,,Fajn. Máš pravdu. Prepáč." Pomrvila som sa. ,,Jace?! Ospravedlnila sa!" Zakričal zrazu. Prečo by to hlásil Jaceovi? Tove spomalil a Jace nás dohnal. ,,To nie je fér." Prehovoril, keď podával Tovemu nejaké peniaze.

,,Vy ste sa stavili či ti poviem prepáč?" Neuveriteľne som vypúlila oči. ,,Áno, prepáč. Inak sme sa na teba prestali hnevať ešte, keď Christian žil, takže." Ospravedlnil sa mi tentokrát on. ,,Vy dvaja sa mi asi snívate." Zasmiala som sa a prehrabla si vlasy, lebo mi padli do očí. ,,No, ďakujem ešte aj oslepnem."  Tove fúkol, aby dal preč vlasy, ktoré sa mi podarilo mu hodiť do tváre. Lili, môžeme sa porozprávať? Poslal mi Nate myšlienku, Tove ju musel počuť tiež, lebo sa nepríjemne zamrvil. Neodpovedala som mu na to. Stále som bola na neho nahnevaná. Chápem, že tam mal manželku a dieťa, ale videl ich predsa ako umreli. On mi neveril aj tak. Povedal to dosť jasne si myslím. ,,Prečo sa s ním nechceš rozprávať?" Spýtal sa Tove. ,,Nechcem sa teraz o tom rozprávať. Ublížil mi, potrebujem vychladnúť." Skrčila som sa viac k nemu. Zbytok cesty prebehol v tichosti a my sme sa do večera dostali domov. Tove s Jackom mi pomohli zliezť z koňa. ,, Nemusíte stáť pri mne. Viem chodiť." S odhodlanosťou som vykročila. Zatočila sa mi hlava a ja som zaváhala. ,,Vidím." Povedal Tove a prehodil si moju ruku cez plece. Pred nami sa zjavil Nate. ,,Lili, prosím. Vypočuj ma." Pozrel sa mi do očí. ,,Niekedy inokedy." Odvrátim od neho pohľad. Prejdeme okolo neho. ,,To bolo kruté." Preskúmal moju chladnú tvár Tove. ,, Ja viem."

Keď sme prišli do mojej izby Emmah sa na mňa vyrútila a vyobjímala ma, že celé kráľovstvo bolo v pozore. Tove nepozorovane odišiel, takže som mu nestihla ani poďakovať. Rameno sa mi po dvoch týždňoch vyliečilo a na hrudníku mi ostala jazva v tvare hviezdy, takže mi až tak nevadila. Vyhýbala som sa Nateovi. Čas som trávila s Tovem, Jaceom, Jackom a Rayenom. Samozrejme občas som sa hrala s malou Lili a rozprávala sa s Emmah, ale keďže ona cez deň pracovala, tak mi to často nebolo dopriate. V jedno ráno som sa zobudila celá prepotená a prišlo mi neskutočne zle, takže som vyvrátila celú večeru. Cez myšlienky som si zavolala Emmah, že sa necítim dobre. Dobehla za mnou rýchlosťou svetla a dokonca ešte v pyžame. Urobila rukami nejaký pohyb, ale nič sa nezlepšilo. Keď si to všimla zhíkla. ,,Čo je? Prečo to nezaberá?" Dívala som sa na jej výraz. Mala slzy v očiach. ,,Emmah, čo sa deje?" Postavil som sa pred ňu. Zvýskla a tuho ma objala. ,,Ehm Emmah?" Priškrtene som sa spýtala. ,,Lili, ttt sss ttttihtna !" Zvýskla znova, ale nebolo jej rozumieť. ,,Ešte raz poprosím." Odtiahla som sa. ,,Lili, ty si tehotná, čakáš bábo." Radovala sa ako malé dieťa. ,,Čo prosím?" Vypúlila som oči. ,,Bude tu behať malá Lili." Ešte raz ma objala. ,,Nate je otcom, že?" Spýtala sa ma po chvíli ticha. ,,Áno. Áno, Nate je otec." Pritakala som. Stále som bola otrasená z tejto nečakanej správy. Nevedela som, či sa mám radovať, alebo plakať. Nevedomky som sa dotýkala brucha, častejšie. Emmah mi sľúbila, že to nikomu nepovie. Prešiel už mesiac. Nikoho okrem nej som nevídala. Potajomky som sa vždy vybrala z izby večer na strechu a ráno som sa vrátila, potom som tvrdo zaspala. Bruško sa mi začalo zväčšovať.

Jedného večera som sedela na streche, zakrytá v deke. ,,Hľadal som ťa." Nate sa posadil vedľa mňa. ,,Viem." Zadívala som sa na nebo. ,,Vyhýbala si sa mi." Obvinil ma. ,,Viem." Zopakovala som. ,,Pozri Lili, dnes na obede si Emmah neustrážila myšlienky. Viem, že si tehotná." Dotkol sa mi pleca. Prudko som sa postavila a on to zopakoval po mne. ,,Prosím, vypočuj ma." Zachytil ma za ruku. ,,Je mi vážne ľúto, čo sa tam stalo. Máš právo byť na mňa nahnevaná, ale nemôžeš sa odo mňa držať ďalej. Ja ťa milujem Lili, vážne ťa milujem." Dopovedal a mne sa nahrnuli slzy do očí. Nate si predo mňa kľakol. ,,Rozmýšľal som o tom už aj pred tým. Vážne ťa milujem a zbytok života chcem stráviť po tvojom boku. Preto LiliLight Savannah Darkness Crystal vezmeš si ma?" Z vrecka mikiny vybral čiernu krabičku a otvoril ju. Bol v nej prsteň, ale nie tak obyčajný. Vyzeral ako strieborný, ale nebol strieborný. Žiaril ako moje krídla. So slzami v očiach som pokrútila hlavou na znak nesúhlasu. ,,Nemiluješ ma tak ako si miloval ju. Neveril si tomu, čo hovorím. Veril si radšej Christianovi." S plačom som zliezla zo strechy a rýchlo som sa rozbehla po chodbe, ale niekoho telo ma zastavilo.

Vrazila som do niekoho a ten dotyčný ma zachytil. ,,Pomaly." Usmieval sa na mňa Jace, ale ako náhle si všimol moje slzy, úsmev mu pohasol. ,,Poď so mnou do kuchyne. Uvaríme si čaj." Oznámil mi. Stále som mala cez seba prehodenú deku, takže nebolo poznať moje nafúknuté bruško. Keď už sme obidvaja sedeli v kreslách v knižnici s čajmi v ruke rozhostilo sa ticho. Počkal kým prestanem plakať a ukľudním sa. ,,Čo si robila celý mesiac, nikde som ťa nevidel. Dokonca aj Toveho to trápilo. Nechodíš ani sa spolu s nami najesť. " Lyžičkou si premiešal čaj a odložil ju späť na tácku. ,,No posledné týždne boli ťažké." Pokúsila som sa o úsmev. ,,Ako ťažké?" Nechápal. Postavila som sa a dala si dole deku. Chytila som sa za bruško. ,,Takto ťažké." Sledovala som ako sa rozkašľal a začal sa smiať. ,,Lili... to je... vie o tom Nate?" Sadla som si späť do kresla. ,,Dnes sa to dozvedel." Prikývla som . ,,Požiadal ma o ruku." Dodala som. ,,Viem, rozoberal to s nami. Tak vám gratulujem." Usmial sa.

,,Neprijala som to." Vyjasnila som mu. ,,Čože!?" Skríkol. ,,No, neprijala som to." Poškriabala som sa na zátylku. ,,Prečo?" Spýtal sa ma už tichšie. ,,Ublížil mi. Nemiluje ma tak ako jeho ženu." Posmutnela som. ,,Ty žiarliš na mŕtvu ženu?" Nadvihol obočie. ,,Nežiarlim." Zaprotestovala som. ,,Ale áno." Zasmial sa. ,,Nie." Prepálila som ho pohľadom. ,,LiliLight ty žiarliš, pozri sa ako si zaslepená!" Prudko sa postavil. ,,N..."Išla som namietať. ,,Ešte raz budem počuť nie, tak ma vážne naserieš!" Zdvihol výhražne prst a ja som pretočila očami. ,,Ak si správne pamätám bola si to, ktorá vravela, že je mŕtva. Ale ty si tak zaslepená žiarlivosťou, že necháš odísť zo svojho života človeka, ktorého miluješ! Daj vedieť, keď si to urovnáš v hlave a začneš rozmýšľať triezvo, lebo momentálne sa správaš ako malé dieťa!"Tresol dverami. Pár sekúnd sa tie dvere zase otvorili a bola v nich opäť Jaceova hlava. ,,Aby si nezabudla aj ty si ublížila jemu, keď si sa hrala na mŕtvu, ale on ti to odpustil!" Znova tresol dverami, ale už sa nevrátil. Tento výstup mu nebudem zazlievať mal pravdu. Bola som zaslepená žiarlivosťou, aj ja som ublížila Nateovi a stále ho milujem. Bože však ja ho milujem, tak prečo som ho odmietla. Vyšla som na chodbu, sústredila som sa dokým som nezistila, kde sa nachádza. Bol vo svojej izbe. Keď som prišla k jeho dverám. Zaklopala som. ,,Ďalej!" Započula som tlmene a vošla som dnu. ,Lili? Čo tu robíš?" Postavil sa z postele. ,,Milujem ťa." Povedala som okamžite. ,,A chcem sa stať tvojou ženou." Dodala som. Nate sa ku mne rozbehol a pobozkal ma vo svojom náručí. ,,Nate, Lili je tehotná!" Vpadli do izby Tove, Jack, Jace, Sean, Emat, Emmah, Rayen a Elli s malou Lili. Zostali šokované stáť. ,,Zabudli ste dodať, že ma miluje." Zasmial sa Nate a pohladil ma po líci. ,,A že sa budeme brať." Dodala som ja. 

Potom sme zažili veľa výskania, stískania ,gratulácií, našu svadbu a nakoniec náš najkrajší malý darček s meno William James Crystal a tri roky po ňom ďalší darček s menom Issabel Savannah Mallia Crystal. Verím na šťastné konce a čo vy?

Takže ahojte! 

Oficiálny koniec tejto dvoj série Stupňov. Ani neviete ako mi to bude chýbať Lili a Nate, Tove proste všetci. Do tohto príbehu som dala celú svoju dušu a som neskutočné šťastná, vďaka vaším príjemným ohlasom. Každopádne Vám chcem neskutočne poďakovať za všetky komentáre, či už pozitívne alebo negatívne, za to, že ste vydržali až dokonca príbehu. Za vašu podporu, ktorú som zažívala v najťažších chvíľach. Ani neviete ako veľmi ste ma rozveseľovali vašimi komentármi. Ako ste ma tlačili k postupu. Proste to bolo neskutočné a to nehovorím o tom ako ma to bavilo vďaka Vám. Takže toľko len, len jedno veľké ĎAKUJEM. :) :* 

Uvidíme sa pri ďalších príbehoch :) 

-AF