Stupne chaosu

13. Čo sa to do pekla deje?

Hneď ako som ráno otvorila oči som vedela, že sa niečo deje. Cítila som ako mi niečo pevné zvieralo ruky. Prudko som nimi mykla a obzrela som sa nad seba.

Bola som priviazaná o rám postele a mala som oblečené spodné prádlo a biele tričko, ktoré mi siahalo až po kolená. Vnútro mi začala zvierať panika, z toho, že som nevedela čo sa deje. Obzerala som sa po izbe, ale nikto v nej nebol. Ťahala som, mykala som rukami len aby mi ich oslobodilo. Po chvíli som prestala, vedela som, že to nemá cenu. Len sa zbytočne unavím. Započúvala som sa do ticha. Do veľkého až podozrivého ticha.

Započula som otvorenie dverí, tak som hneď ku nim presunula pohľad. ,,Nate? Čo sa deje?" Spýtala som sa Natea, ktorý mal kamenný pohľad až mi z toho prešiel mráz po chrbte. Mal na sebe obyčajné šedé tričko a tmavohnedé až čierne nohavice. Nič neodpovedal. Len prišiel ku mne a rozviazal mi ruky. ,,Keď budeš kľudná nič sa ti nestane." Upozornil ma.

Niečo sa dialo. Niečo zlé. Pri pohľade do jeho očí som to hneď zistila. Nemal ich žiarivé ako zvyčajne. Mal ich kalné, vôbec sa neleskli a dúhovky mal pošedivelé. Nebol to Nate. Postavil som sa opatrne z postele a postavila sa pred neho.

Kopla som ho do brucha a rozbehla som sa ku dverám. Rýchlo sa zotavil a zacítila som prudký náraz. Rýchlosťou a silou ma hodil do steny. Oprel ma o ňu. ,,Dám ti dôvod počúvať." Zasyčal a zahryzol ma tvrdo a bolestivo do krku. Ticho preťal môj výkrik, ktorý musel byť počuť ďaleko. Do očí sa mi nahrnuli slzy bolesti, tričko mi začalo nasakovať krvou. Lili?! Čo sa deje? Dostal sa mi Toveho hlas do hlavy.

Červený čoraz zväčšujúci sa fľak svietil na bielom pozadí. Namiesto toho aby pomaly vybral tesáky, škrabol nimi k sebe a rozryl mi pokožku. Začala som ho od seba odstrkovať, čo bol zlý nápad, lebo mi zase zahryzol do krku. Tentokrát sa, ale neodtiahol hneď. Nasával krv, kŕmil sa mnou. ,,Nate." Šepla som zo slzami a pomaly som mu ochabla v rukách. Keď už sa zdalo, že omdliem, prestal.

,,Tak a teraz už budeš počúvať." Otočil ma k nemu chrbtom a zaviazal mi ruky dozadu. Bez najmenších protestov som ho nechala, aby ma zaviedol na chodbu. Nikde nikoho nebolo. Prešli sme okolo veľkého zrkadla na chodbe. Pozrela som sa doňho. Tvár som mala vystrašenú a vlasy miestami polepené od krvi. Krvavé tričko sa mi lepilo na pokožku. Zvláštne, nezahojila som sa. Na krku mi ostali otvorené rany od jeho zubov. Krk ma neskutočne pálil a bolel. Vyšli sme von z domčeka. Zhrozila som sa, keď som uvidela okolo seba scénu, ktorú som nečakala.

Všade boli telá Nateových ľudí. Všetci boli mŕtvy okrem skupinky, ktorá čakala pri bráne. ,,Čo sa deje?" Spýtala som sa pevným hlasom, ale zase sa mi nedostalo odpovede od Natea. Kráčali sme pomaly ku skupinke, točila sa mi hlava, ale aj napriek tomu som tam vedela spoznať moju skupinku medzi Nateovými ľuďmi.

Popadol ma hnev a ja som hlavu hodila dozadu, kde som narazila do Nateovej tvári. Otočila som sa, ale nečakala som, že mi vrazí. Zatackala som sa a spadla na zem, hneď na to ma kopol do boku. Ústa mi zaliala krv, otočila som hlavu a začala som vykašliavať krv. Nate si na mňa sadol a začal sa skláňať k môjmu krku. ,,Prosím už nie." Vyjachtala som zo seba. ,,Už budem počúvať, len prosím...už nie." Dodala som pripravená na bolesť, ktorá sa nekonala.

Nate sa postavil a zdvihol ma. Tento krát ma ale pridržiaval tesne blízko svojho tela. Hlavu som mala opretú o jeho hrudník a kráčali sme ku ostatným, ktorý sa na nás už dlhšie pozerali.

Tove

Stáli sme pre bránou a čakali sme. Nikde som nevidel Lili a premkol ma strach. Čo ak sa jej niečo stalo. Nič nám nechceli povedať. Zobudili nás a mierili na nás lukmi, zviazali nám ruky a povedali, že keď budeme poslúchať nič sa nám nestane. To bol dôvod, prečo som sa o ňu bál. Lili sa nikdy nikomu nepodriaďovala. Keď už som svoje vnútro konečne upokojil, ticho preťal výkrik. Lilin výkrik. Jack, Jace, Sean, Dina, Rayen, Rhys, Kenneth dokonca aj Cole, všetci sa s obavami pozreli na mňa. Vedeli komu ten výkrik patril. Poslal som je či je v poriadku, ale bez odozvy. Začal som prestupovať z nohy na nohy. Srdce mi neskutočne rýchlo bilo. Keď sme v tom tichu začuli pád, všetci sme sa otočili. ,,Preboha." Vzdychla Dina a ja som stuhol na mieste. Lili ležala na zemi a vykašliavala krv. Nate sedel na nej a zohýnal sa k jej krku. Lili mu niečo povedala a odtiahol sa. Zdvihol sa a potom postavil aj ju. Dina zhíkla, keď ju uvidela. LiliLight mala na sebe biele tričko po kolená. Veľkú časť mala zaliatu krvou a krk jej krvácal. Tvár mala unavenú a dobitú. ,,Pán povedal, že ju nemáme zabiť, nie, že ju nemôžeme zraniť." Povedal Nate ako vysvetlenie pre Willa.