Stupne chaosu

5. Všetko ma nejaký dôvod

Na raňajky som meškala 5 minút a už som si vyslúžila nepekné pohľady na moju osobu. Všetci sa medzi sebou rozprávali len ja som bola ticho. Tove ma prepaľoval pohľadom, ale úspešne som ho ignorovala.

Jedla som sa ani nedotkla. Necítila som hlad ako myslím nikdy, to ale oni vedieť nemuseli. Niečo na ich ráznych hlasoch ma zaujalo a započúvala som sa do ich rozhovoru.

,, Kedy má byť kontrola temného lesa?" Spýtal sa Tove Emata. ,, Od kedy kontrolujeme temný les?" Zapojil sa do rozhovoru Jack. ,,Od kedy začali temné bytosti porušovať zákony, v lese je nepokoj. Tak som sa rozhodol, že aspoň desiati to pôjdu skontrolovať a Tove ako veliteľ, si vyberie kto pôjde s ním." Dopovedal a ja som sa uchechtla, čo neostalo bez povšimnutia. ,,Čo je ti na tom smiešne?" Zazrel po mne Tove. ,,Ty a veliteľ? Prosím ťa, však ty..." Nedopovedala som, lebo ma prerušil. ,,Nič o mne nevieš Lili. Nebola si tu 5 rokov a presne toľko sme spracovávali tvoju smrť. Päť rokov sme sa s tým vyrovnávali a ty sa zrazu objavíš akoby nič." Zvýšil na mňa hlas a ja som stratila reč. Nemala som mu na to čo povedať.

,,Už som sa rozhodol, kto pôjde so mnou. Mená ti dám na obed a večer vyrazíme." Povedal Ematovi, s vŕzgnutím stoličky sa postavil a odišiel. Samozrejme, hneď potom som sa postavila ja, rozbehla som sa a na chodbe som ho chytila za ruku.

,,Tove, počkaj." Zatiahla som ho za ňu. ,,Čo chceš LiliLight?" Štekol do mňa a zastavil. ,, Môžem ísť s vami do temného lesa?" Spýtala som sa. ,, To bol dobrý vtip." Vytrhol si ruku z mojej. ,,Myslela som to vážne." Zamračila som sa. ,,Ani náhodou." Otočil sa na odchod. ,,Som princezná LiliLight a oznamujem ti, že idem s vami." Povedala som skrz zaťaté zuby. ,,Nie, nie si. Tá zomrela pred piatimi rokmi." Odpochodoval preč. Snažila som sa tváriť, že sa ma jeho slová nedotkli až do chvíle, keď mi po líci padla prvá slza.

Tove

Pochodoval som naštvane po izbe, keď prišiel Jack. Povedal som mu, aký rozhovor sa odohral medzi mnou a Lili. ,,Nebol si na ňu až príliž...Noo... hnusný?" Rozvalil sa na mojej posteli. ,,Môže si za to sama." Odfrkol som si. ,,Predsa si nemôže myslieť, že sa za tie roky nič nezmenilo." Pokrútil som hlavou. ,,Ty si sa zmeniť mohol, ale ona sa očividne nezmenila." Skonštatoval po chvíli. ,,No veď to, že sa správa ako predtým." Založil som si ruky na hrudi. ,,Skúsil si sa niekedy zamyslieť nad tým ako to cíti ona? Vieš my sme stratili, tým čo spravila jednu osobu, ale ona ich stratila viac." Zamyslel sa. ,,Ale koho to bola vina?" Zazrel som po ňom. ,,Čo ju nepoznáš? Všetko čo robila a aj robí, má vždy nejakú hlbšiu myšlienku." Mal pravdu. Takto som sa nad tým nezamýšľal. Nikdy nehovorí prečo to robí. Teda, aspoň nie skutočný dôvod. Sadol som si na posteľ vedľa neho. Ale ak to, že po nej niekto ide, nie je skutočný dôvod, tak čo sa musí potom diať v skutočnosti?

LiliLight

Nemala som, čo robiť, tak som sa prechádzala po chodbe, až kým som nezapočula tichučký plač. Prudko som otvorila dvere do... detskej izby. Bola to izba strednej veľkosti. Mala jedno veľké okno s sklenenými dverami na balkón, ktorý bol zamknutý. V jednom rohu bola malá postieľka s ružovými obliečkami. Boli tu skrinky a samé hračky.  Malá Lili sedela na zemi v strede miestnosti a detskú tváričku mala zloženú v rukách. ,,Ahoj. Čo sa stalo?" Sadla som si k nej a ju strhlo a pozrela sa na mňa s uplakanými očkami. ,,Prepáč, nechcela som ťa vystrašiť." Pousmiala som sa na ňu. ,,Ty si plincezná LiliLight, však? Volám sa tak ako ty." Smrkla. ,,Áno, to som ja," pohladila som ju po hlávke. ,,Tak, povieš mi čo sa stalo?" Nadvihla som jej hlavičku a ona mi podala bábiku, ktorá mala odtrhnutú hlavu. ,,Neplač, to sa dá ľahko napraviť." Nastrčila som hlavu bábiky na jej telo. A malá Lili má od šťastia objala. ,,Ďakujem LightLi." Dala mi pusu na líčko, čím má prekvapila a ostala som trochu zaskočená jej prezývkou.
,,Môžem si požičať tvoju bábiku?" Spýtala som sa nakoniec. ,,Áňo." Nadšene mi ju podala.
Chvíľu som ju držala v ruke. Z dlaní mi vyskočili iskričky a bábika sa začala samovoľne pohybovať. Položila som ju na zem a ona prišla k Lili a vyliezla jej po nohe. ,,Ahoj Lili. Ja som... ako sa volám?" Otočila sa bábika na mňa a zažmurkala. ,, Ako si to splavila?" Ohromene na mňa pozerala. Len som sa na ňu usmiala: ,,Bude to naše tajomstvo. Dobre?" Len nemo prikývla a venovala sa svojej bábike.

Tove

Hľadal som Lili a aj som ju našiel, keď som prechádzal okolo izby malej Lili. Pozoroval som ich cez škáru a počúval. ,,Neplač to sa dá ľahko napraviť." Povedala Lili a nastrčila hlavu hračky na jej telo. Malá Lili ju objala a poďakovala. Musel som sa usmieť na tým ako ju nazvala. LightLi. Nikdy by ma to nenapadlo. ,,Môžem si požičať tvoju bábiku?" Nadšene jej ju podala. To šťastie v jej očiach. Lili ju chvíľu držala v rukách a čo sa stalo ďalej ma úplne odrovnalo. Z jej dlaní vyskočili iskričky. Potom položila bábiku na zem a ona sa sama od seba začala pohybovať. Ako to spravila? Má dar oživovať neživé? Tá bábika aj hovorila. Všetko som si to pospájal a došlo mi, že to bude mať niečo spoločné s jej odchodom. Takže Jack mal predsa len pravdu. Zavŕzgali dvere a Lili sa prudko otočila a ja som rýchlosťou ušiel.