Stupne chaosu

8. Úprimnosť

Ani som neotvorila oči a už som cítila bolesť hlavy. ,,Lili, si hore?" Ozve sa vedľa mňa a ja sa prudko posadím. To bol veľmi zlý nápad, chytila som sa za hlavu. Bola som v modrom stane. ,,Tak o čo som prišla?" Otočila som sa smerom ku Tovemu. ,, O nič." Znervóznel a zahryzol si do pery. ,,Čo sa stalo?" Pretočím očami. ,,Vieš začala si sa hojiť a Dina nadávala, tak som povedal, že máš liečiteľské schopnosti." Vyhŕkol. ,,Dobre, ale nevedia, že som to ja?" Spýtam sa. ,,Nie." Pokrútil hlavou a ja som si vydýchla.

,,Lili, chcem sa ti ospravedlniť za moje správanie. Vieš za to." Prečesal si rukou vlasy. ,,Nikdy sa mi neospravedlňuj. Radšej mi povedz, prečo si taký bol?" Natiahla som sa a v ruke mi nepríjemne puklo. ,,Ja vlastne ani neviem." Mykol plecom. ,,Ja, ale viem. Žiarlil si, ale načo?" Presadla som si tak, že som nohy prestrčila po pod jeho pažu a dozadu som sa oprela o ruky. ,,Ach, máte spolu taký vzťah a my dvaja. My ho nemáme." Zasmiala som sa na tom. ,,Dobrý vzťah? Preboha veď sa ani nepoznáme a lezie mi na nervy." Pretočila som očami. ,,Ja viem, ale rozveseľuje ťa." Povie a ja som sa nad tým zamyslela. No je pravda, že keď urobil salto s mojou do pomocou, tak ma to pobavilo. 

,,My taký vzťah mať nemôžme. Poznáme sa dlhšie a mali sme minulosť." Jemne som sa usmiala. ,,Čo, ak to nie je minulosť?" Spýta sa ma a ja zamrznem. ,,Nikdy som ťa neprestal milovať Lili." Priznal sa. Wau. Nemala som slova. ,,A vždy ťa budem milovať, ale ty si to tak určite nikdy necítila, takže." Chcel sa postaviť, ale moja ruka ho zastavila. ,,Tove, bol si moja prvá láska. Milovala som ťa a aj ťa stále milujem, ale niekoho milujem viac." Povedala som s dlhými odmlkami. ,,Natea?" Spýtal sa a ja prikývnem.

,,Chcem, aby si mi niečo sľúbila." Odmlčal sa. ,,Podľa toho čo." Zvedavo som si ho prezrela. ,,Najprv to musíš sľúbiť." Usmial sa. ,,Fajn. Sľubujem." Prekrútim očami. ,,Chcem aby si ma pobozkala. " Oznámi akoby nič. ,,Nemyslím si...." Nedopovedala som, lebo ma prerušil. ,,Posledný krát. " Zašepkal.

Naklonil sa ku mne a spojil naše pery. Bozkával ma vášnivo, bez obmedzenia, bez prestávok. Keď som mu ich začala opätovať, bozk nabral ešte viac na intenzite. Ruky som mu dala okolo krku a ľahla som si spolu s ním. Jeho ruka ma stisla na boku a vnikla pod tričko. Hladil ma po nahom boku, pričom som si ja zaplietla ruky do jeho vlasov. Prevrátil nás a ja som mu jemne zahryzla do pery, na čo zavzdychal. Bolo to ako prudké uvedomenie a ja som od neho od skočila. Pozerali sme sa na seba, zatiaľ čo sme lapali po dychu. ,,Lili... ja..." Začal, ale ja som pokrútila hlavou. Zobrala šatku a omotala som si ju okolo hlavy.

Vyšla som zo stanu. ,,Šípková rúženka sa nám prebrala." Zasmial sa Jace. Členok mal obviazaný. Ignorovala som ho a mlčky som si k nim prisadla ku ohňu. ,,Ale asi ešte spí, tak by som ju mohol prebrať bozkom." Skúsil znovu, ale aj tak som mlčala. ,,Save? Si v pohode?" Spýtal sa Rayen. ,,Však vravím, že nie. Treba ju prebrať bozkom." Stále sa zabával. ,,Môžeš už konečne, niekedy držať hubu! Nechápem prečo si sa stal vôbec stopárom. Si nezodpovedný dement." Postavím sa a silno kopnem do lavičky, ktorú tvoril iba hrubý konár.

Vybehla som preč. Potrebovala som sa ukľudniť. Oprela som sa rukou o hrubý kmeň stromu. ,,Šípková rúženka?" Robil si zo mňa ten chalan srandu? ,,Zase ty?" Zavrčala som . ,,Princ musí nasledovať princeznú." Povie bez srandy a ja stratím nervy. Celou silou udriem do stromu. ,,Lepšie?" Spýtal sa ma a ja som po ňom zazrela. ,,Predstav si ako to ten strom muselo bolieť." Uchechtol sa. Chytím ho za tričko a pritlačím ku stromu. Bol síce silnejší a aj vyšší, ale nečakal to. ,,Ešte niečo "vtipné" povieš a budeš ty koho to bude bolieť." Bože, čo to robím? To to nie som ja. Musím sa ukľudniť.

,,Prepáč." Pustila som ho a zhlboka som sa nadýchla. ,,Neviem, čo sa to so mnou deje." Zatlačím si na spánky. ,,Tak asi by sme mali začať s tým, čo sa stalo v stane." Navrhol. Prehrala som si to v hlave znovu, ale nevyšlo zo mňa ani jedno slovo. ,,Bol na teba Tove nepríjemný?" Starostlivo si ma premeral. Radšej by som bola, aby bol na mňa nepríjemný. Nechápala som tomu. Najhoršie je, že som sa zamýšľala nad tým, čo by sa stalo kebyže sa od neho neodtiahnem. Vyspali by sme sa spolu a ja by som podviedla Natea. Vlastne by som ho nepodviedla, lebo sme neboli spolu. Som si viac ako istá, že som mu ten bozk nemala dovoliť. Ak priateľstvo pred tým malo šancu, teraz to bolo bez šance a nemožné. ,,Čo som to spravila?" Vložila som si tvár do dlaní.

Jace ma objal aj keď som mu o svojom trápení nepovedala ani ň. ,,Určite sa to zlepší. Prečo je vlastne na teba taký hmm starostlivý?" Spýtal sa ma. ,,To je jedno." Odtiahla som sa od neho. ,,A čo ty nafúkanec?" Naklonila som hlavu do boku. ,,Čo ja?" Zamračil sa. ,,No čo ty a Dina?" Jemne som sa usmiala. ,,Chodili sme spolu kedysi a ja som sa s ňou rozišiel" Mykol plecom. ,,Tak prečo to potom teraz ľutuješ?" Nadvihla som obočie. ,,To je to až tak očividné?" Zasmial sa. ,,Nie, nie je. Ja som veľmi všímavá." Vyplazila som mu jazyk a on sa zase zasmial. Drepla som si pred neho.

,,Čo robíš?" Prekvapil sa. Dala som mu dole obväz z členka. Mal to modré a veľmi napuchnuté. Položila som mu na to jemne ruku a sústredila som sa. Keď som ruku odtiahla po modrine už nebola ani stopa. Postavila som sa a on zakrútil nohou. ,,Vážne si liečiteľka. Nevrátime sa k ostatným?" Navrhol a tak sme aj spravili.

Všetci sedeli na zemi do kruhu a Tove ukazoval ďalšiu časť, čo musíme prejsť. Pridali sme sa k nim. ,,Prečo nejdeme rovno a nespravíme si to do štvorca?" Navrhla som, ale Tovemu som nevenovala ani jeden pohľad. ,,To nie je zlý nápad." Súhlasili všetci. ,,Tak teda poďme smerom na sever." Povzdychol si.  

Ahojte!

Ďalšia časť k nám prišla zas. Dnes som si urobila osnovu, čo sa stane a kedy. A asi to vyjde do max 40 kapitol. Možno 30 alebo 20, čo je o polovicu menej ako prvá kniha. Ale myslím, že aspoň niečo, keďže som pôvodne nechcela ani pokračovanie. Niektoré veci som komplet prerobila ako som pôvodne mala v pláne, že sa stanú. :D Čo je do cela vtipné, keďže sa väčšinou držím plánov.

-AF