Stupne chaosu

9. V zajatí

,,Tove, nemohli by sme si dať aspoň na chvíľu pauzu?" Započula som Dinu. ,,Nie, nemohli. O chvíľu sa začne stmievať a musíme sa dostať na tú čistinku." Odpovedal je. ,,My už, ale nevládzeme." Prehovoril Kenneth. ,,Vy sa sťažujete? " Nadvihla som obočie. Oni totiž to išli na koňoch a ja peši. ,,Chceš sa vymeniť?" Spýtal sa ma Rayen. ,,Nie, díky." Usmiala som sa na neho.

Neviem, či to prišlo aj ostatným, tak ako mne, ale zdalo sa mi, že nejak skoro sa začalo stmievať. Išla som posledná a vyhovovalo mi to tak. Mohla som byť ponorená v myšlienkach a nikto ma nevyrušoval. 

Navyše tu bol ten hlúpy pocit, vďaka ktorému som bola ako na ihlách. Cítila som sa totiž akoby sa mi niekto pozeral na chrbát. Snažil som sa to ignorovať, bola som len zbytočné paranoidná.

Už ma boleli nohy, čo sa odrazilo aj na mojej rýchlosti. Spomaľovala som, preto boli ostatný o dosť ďalej ako ja. Tove bol ďalej ako ja. Mala som ho zastaviť, nemal ma pobozkať. Dávala som si to za chybu, hlavne, keď som vedela, že teraz medzi nami bude vládnuť napätie.

Z môjho rozjímania ma prebrala ruka, ktorá prikryla moje ústa zo zadu. Prudko som ju zachytila a prehodila som ju dopredu, takže sa osoba pretočila a dopadla na chrbát. Hneď sa postavila. Bol to muž a nevidela som mu do tváre. Pozrel sa za mňa a ja som sa obzrela. Blížili sa k nám ďalší štyria. Muž sa zahnal nožom v ruke a ja som mu podkopla nohy, jeho nôž som namierila na jeho srdce a zabila som ho. Z poza pásu som si vytiahla tri nože, viac som totiž už nemala.  Rozbehla som sa oproti nim a po ceste som do jedného hodila nôž.  Jeden z nich mi skoro podkopol nohy a ja som mu vrazila do brucha. Druhý ma chytil okolo pása a lakťom som mykla dozadu, pustil ma. Tretí stál ďalej od nás a iba to pozoroval.

Tí dvaja začali okolo mňa krúžiť. Ani jedného som nechcela stratiť z dohľadu, takže mi zrak prechádzal z jedného na druhého. Jediné, čo som dokázala vymyslieť bolo hodiť po nich nože, takže som skončil bez zbrane. Ten tretí si ma obzeral a potom sa priblížil bližšie. ,,Toto sa mi ešte nestalo, aby dievča porazilo mužov." Pokrútil hlavou a sám pre seba sa zasmial. ,,O chvíľu k nim budete patriť aj vy." Odpľula som si a zahnala som sa po ňom. Uhol sa a meč preťal vzduch. Odskočila som a podkopla som mu nohy. Nohou som odkopla jeho meč, posadil sa a chytil ma prudko za nohu. Neustála som to a spadla na zem, vedľa neho. Pretočil sa a prichytil mi ruky, tými jeho. Vystrela som koleno, ktoré narazilo na jeho rozkrok a pretočila som nás. Napriahla som ruku, že mu idem vraziť, ale zastavil ma Toveho hlas. ,,Save, prestaň!" skríkol.

Zdvihla som zrak, všetci stáli vedľa seba a za nimi stáli ďalší muži, ktorí im držali pod krkmi dýky. Ten podo mnou sa zasmial a ja som mu vrazila. ,,Koledoval si o to." Povedala som na svoju obranu, postavil som sa a zdvihla ruky. ,,Will, to dievča zabilo štyroch?" Spýtal sa muž, ktorý držal Toveho a mňa zamrazilo, lebo som si spomenula. Will. Tove sa tiež na mňa zapozeral, vedel načo myslím. ,,Vidíš tu niekoho iného?" Postavil sa zo zeme Will. Mal čierne vlasy ako noc a oči modré ako more. ,,Pripomeň mi, že ju nemám provokovať." Povedal Jace Jackovi. ,,To sa nestane." Zašomral Jack. ,,Buďte ticho." Ohriakol ich jeden z mužov. Will mi chytil ruky dozadu a zviazal mi ich. ,,Prečo ostatný nemajú zviazané ruky?" Zamračila som sa, ale nikto mi neodpovedal. ,,Lebo my sme sa vzdali dobrovoľne." Poznamenal Kenneth.

Tí muži nás niekam viedli a vôbec som netušila kam. Určite to nebolo nakreslené na tej mape, čo mal Tove, pretože sme preskakovali cez nejaký potok a na tej mape žiadna voda nebola. Ja som bola s Willom posledná, celý čas som dúfala, že ich nenapadne mi dať dolu šatku. ,,Wau." Povedala som, keď som uvidela tábor.

Veľký tábor, do ktorého viedla brána. Pustili nás dnu, a všetci, čo mali rozrobenú prácu, ju nechali tak a pozorovali nás. ,,Teraz by som za pánom nechodil." Ozval sa niekto spoza nás a Will sa otočil spolu so mnou. Pred nami stál nejaký chlapec. Mohol mať asi 18. ,,Prečo?" Opýtal sa Will. ,,Sarah prehlásila, že hľadanie bolo zbytočné. LiliLight prehlásila za mŕtvu už definitívne." Keď to povedal, tak som stuhla. Toto všetko zorganizoval niekto kvôli tebe? Ozval sa mi v hlave Toveho hlas. Možno ty by si mal začať organizovať ako nás z tadeto dostaneš. Poslala som mu späť. Otočili sme sa a vykračovali ďalej, vošli sme do nejakého šedého domu a zliezli po schodoch. ,,Zajtra ráno si po vás prídeme." Zašepkal mi Will do ucha a ja som si zahryzla do jazyka, aby som nepovedala nevhodnú poznámku. Strčil ma do cely ku ostatným. Keď už konečne neboli počuť kroky tak som sa otočila ku Tovemu. ,,To aby si si sakra premyslel ako nás z tadeto dostaneš." Drgla som mu do pleca a oprela som sa o stenu. Toto bude ešte veľmi dlhá noc.