Stupne chaosu

4. Som tvoj nepriateľ?

Ráno som sa zobudila. Úprimne som bola trošku viac dezorientovaná, kým som si uvedomila, kde som sa nachádzala. Domov, už dávno som to tu tak nenazývala.   Ako náhle sa moje nohy dotkli bielej  podlahy, prešla mnou zima. Vybrala som si zo skrine čisté oblečenie. Keď som bola malá prekvapovalo ma, že bolo vždy čisté aj keď tam ležalo dlho. Nakoniec som zistila, že to bolo začarované.

Vošla som do kúpeľne, osprchovala som sa a obliekla som sa. Vonku bola ešte tma a ja som si uvedomovala, že všetci spia až na Toveho. V paláci sme mali tréningovú miestnosť, preto som sa vybrala tým smerom.

Prekvapilo ma koho som tam videla. Tove a Jack spolu trénovali. Išlo im to o mnoho lepšie ako kedysi. Obidvaja zmužneli a vytvarovali sa im pevnejšie svaly.

Stála som vo dverách a pozorovala ich. Netrvalo dlho a pochopila som o čo sa snažia. Tove mal totiž nadprirodzenú rýchlosť, to bola jeho hlavná výhoda. Jack mal spomalené reflexy, preto zakaždým skončil na zemi, vyslovil niekoľko nadávok a znovu sa postavil.

Po niekoľkom raze ma to už prestalo baviť a pomalou chôdzou som prišla k nim. ,,Ideš na to zle." Povedal som Jackovi, ktorý sa na mňa nepríjemne zamračil. ,,Tak sa predveď, keď si taká múdra." Uvoľnil mi miesto na žinenke. S povzdychom som sa postavila pred Toveho, dala sa do obranného postoja a čakala na útok. Tove mi zaútočil najprv nabok, čo som vykryla, udrela ho do pleca a podkopla mu nohy.

,,Jack, chcela som ti len poradiť." Povzdychla som si a pomohla som sa Tovemu postaviť na nohy. ,,No, dobre, tak raď." Zastal vedľa mňa a sústredene ma počúval ako mu vysvetľujem, že čo má robiť, ako má reagovať a podobne. Pár krát ešte padol na zem, ale nakoniec sa mu podarilo zložiť Toveho.

Vtedy sa rozhodli pre pauzu. ,, Na čo vlastne toľko trénujete?" Spýtala som sa, keď pili vodu. ,,V poslednej dobe sa okolo zámku potuluje temná bytosť." Odvetil Tove, pričom mykol plecami. ,,Ľudia ju nazvali čierny anjel alebo občas aj temný." Jack si utrel uterákom pot z tváre. ,,Nemáte sa čoho báť. Neublíži vám." Povedala som s istotou. ,,Ty vieš kto to je?" Obidvaja ma pozorovali. ,,Samozrejme, že nie. Však som sa 5 rokov ukrývala." Pretočila som očami.

Tým naša konverzácia skončila a oni začali zase trénovať až kým neodchádzal Jack so slovami: ,,Idem si ešte pospať. Uvidíme sa na raňajkách." Potľapkal Toveho po pleci.

,,Nechceš mi povedať pravdu?" Tove nadvihol jedno obočie a založil si ruky na hrudi. ,,Akú pravdu?" Vyhýbala som sa pohľadu do jeho očí. Z časti preto, lebo som vedela, že majú odtieň smaragdu. Nateovi sa hodia viac. Ozval sa mi hlas v hlave a mierne som nad tým zmraštila čelo.

,,O tom anjelovi?" Prestúpil si z nohy na nohu akoby ho táto konverzácia unavovala. ,,To čo som povedala bola pravda." Ako som to dopovedala, ocitla som sa pritlačená k stene. ,,Čo máte vy upíri v kuse s opieraním o stenu?" Zamračila som sa.

,,Nerob zo mňa hlupáka Lili, počujem ako ti bije srdce." Šepol rozčúlene. ,,Nerobím z teba hlupáka. Viem len to, čo mi ostatný hovoria." Potlačila som ho do hrude, ale ako som čakala tak bez výsledku. Stál na mieste ako skala a ja som nemala žiadnu šancu mu utiecť, alebo sa mu vyhnúť. ,,Kto a čo ti o nej hovoril?" Spýtal sa výhražne.

,,Teraz som akože tvoj nepriateľ?" Naklonila som hlavu do boku. ,,To som nepovedal." Trošku cúvol. ,,Vážne? Lebo mne sa zdá, že sa ku mne správaš nepriateľsky." Rozhorčene som pohodila rukami. ,,Nesprávam, len...." Nedopovedal. ,,Len čo?" Vyprskla som protivne.

,,To je jedno." Pred očami sa mi mihla jeho silueta a zanechal ma v telocvični samú.