Stupne chaosu

6. Savannah- Save

LiliLight

Hrala som sa s malou Lili až do kým nás neprišiel Sean zavolať na obed. Bol v celku prekvapený, keď tam zbadal aj mňa. Zdvihla som Lili na ruky a spoločne sme prišli na obed. Ellizabeth sa na nás usmiala a ja som Lili položila na stoličku a sadla som si na tú svoju. Na stole bolo veľa jedla, ale ja som nebola hladná.

,,Tove ako pokračuješ so zoznamom?" Spýtal sa Emat. ,,Už ho mám hotový." Zodvihne sa zo stoličky a podá Ematovi do ruky kus papiera. Prejde po ňom očami. ,,Chceš so sebou brať Lili?" Zarazil sa a pozrel sa na mňa. ,,Áno." Prikývne Tove a mne nevenuje ani pohľad. Čo ho donútilo zmeniť názor? Však vravel, že ani náhodou s nimi nepôjdem. ,,No dobre, tak sa vychystajte a kedy pôjdete to je už na tebe." Vložil si zoznam do vrecka. ,,Chcel by som vyraziť hneď poobede. Všetci sú pripravený." Chcela som otvoriť ústa, že ja nie som, ale z úst mi nevyšlo ani jedno slovko. Nechcem ho predsa povokovať. Ešte by ma z toho  zoznamu mohol vyškrtnúť.

Prudko som sa postavila a odišla som do svojej izby. Na posteľ som si hodila ruksak a hodila do neho nejaké čisté prádlo, fľašu, do ktorej som si nabrala vodu. Prezliekla som sa do bojového úboru, v ktorom som mala dve diery na chrbte na krídla. Vlasy som si nechala rozpustené a už nachystaná som sa rozhodla nájsť Toveho.

Prešla som po chodbe až ku dverám od jeho izby. So zaváhaním som zdvihla ruku, že zaklopem, keď sa tie dvere prudko rozrazili a do mňa niekto vrazil. ,,Akurát som išla zaklopať." Prehovorím, keď v tej osobe spoznáme Toveho. Stál tesne predo mnou a moje prsia sa jemne dotýkali jeho tela. Bol bez trička. ,,A čo si chcela?" Spýtal sa bez toho, aby sa čo i len trošku vzdialil. Pravdepodobne čakal, že ustúpim, ale v tom sa veľmi mýlil. ,,Ja...chcela som sa poďakovať." Najprv som sa zakoktala, ale potom som prehovorila rozhodným hlasom. ,,Len aby som to potom neľutoval." Povzdychol si. ,,Budem sa snažiť, aby nie." Naklonila som hlavu do boku. Tove na mňa prižmúril oči.

,,Tove, kone sú pripravené." Pribehol k nám Jack. ,,O 5 minút nech sú všetci pri bráne." Rozkázal Tove. ,,To platí aj pre teba." Zašepkal a vrátil sa späť do izby a nechal dvere otvorené, preto som ho nasledovala. Prehodil si tričko cez hlavu, potom sa otočil ku mne s niečim v ruke. ,,Vravela si, že nechceš, aby ťa ľudia spoznali." Povedal a ja som prikývla. Podal mi niečo do ruky. Bola to čierna šatka. ,,Daj si to tak, aby ti bolo vidno len oči." Prehodila som si ju cez hlavu a zdvihla ju na nos a druhú polovicu šatky som si prehodila cez vlasy na čelo. ,,Dohodli sme sa s tými, čo vieme, že si to ty, že si máš vybrať iné meno." Prehodil si vak na chrbát. ,,Dobre." Myknem plecami.

Išli sme mlčky spolu k bráne, kde už všetci čakali.

,,Ty musíš byť to dievča, čo ide s nami." Pribehla ku mne Dina, Seanova sestra.
,,Ja som Dina." Podala mi ruku, ktorú som prijala. ,,Savannah." Pousmejem sa. ,,To je príliž dlhé. Budem ťa volať..." zamyslela sa. ,,Save ako záchrana." Usmiala sa. Mykla som plecom.
Každý už stál pri koňovi. Takže desiatka ľudí, čo idú, boli Jack, Sean, Kenneth, Tove, Dina, ja, Rayen, Rhys a zvyšných dvoch nepoznám. Budem sa volať Savannah. Dina to skrátila na Save. Poslala som myšlienku všetkým okrem Diny a tých dvoch. Pristúpila som ku voľnému koňovi. Bol tmavohnedý s čiernou hrivou, na tvári mal medzi očami bieli kosoštvorec. Vysadla som na neho a zaradila som sa k ostatným.

Vyrazili sme rýchlim klusom. Tove vravel, že sa chce dostať do hostinca do tmy, takže sme sa vcelku dosť ponáhľali. Míňali sme lúky, kopce a aj lesy až sme sa dostali do temného lesa. Tam sme už spomalili. Po ceste sme sa dostali k hostincu u Mikea, keď sa akurát stmievalo. Nevyzeral nijako inak ako pred pár rokmi. Zo zadku sme privjazali kone a vošli sme dnu. Celý hostinec stíchol ako náhle sme vošli. Vedeli, že sme prišli z kráľovstva.

,,Tak teba som už dávno nevidel Tove." Ozve sa Mikea spoza baru a atmosféra sa trocha uvoľní. ,,Prišli sme sem prespať." Povie Tove a hodí mu na bar nejaké vrecko s peniazmi. ,,Toto už dávno neslúži ako hotel." Zamračil sa na neho. ,,Tak urob pre nás výnimku." Snažil sa ho presvedčiť. ,,Vravím, že nie." Zvýšil hlas a skočil po Tovem s dýkou. Rýchlo som Toveho odstrčila, zachytila Mikeovu ruku a vykrútila som mu ju.

,,Neprišli sme, aby sme bojovali." Strčili som ho dopredu. ,,Nemám dôvod robiť voči vysokopostaveným crylom výnimku." Odpľul si. ,,Si niečo dlžný LiliLight, princeznej Crystalov. Pomôž nám do čerta!" Buchnem päsťou o bar. Všade ostalo ticho. Počuli by ste akoby padla ihla na zem.

,,Ako sa voláš dievča?" Opýtal sa ma a premeral si ma. ,,Savannah." Odpoviem. ,,Dobre Savannah. Môžte tu prespať, ale dovoľujem Vám to len kvôli pamiatke na ňu." Spod baru vyberie kľúče od 5tich izieb a vloží mi ich do ruky. ,,Títo ľudia sú tu vítaný." Povie všetkým. Vyšli sme na poschodie. ,,Ako si vedela, že je niečo dlžný princeznej?" Zastavila ma Dina potiahnutím za ruku. Zaváhala som. Nevedela som čo jej mám na to odpovedať.

,,Poďte všetci sem." rozkáže Tove a zachráni ma tak pred odpoveďou. ,, Takže na každej izbe budeme vo dvojiciach. Sean a Dina. Jack a Jace. Rayen a Rhys. Kenneth a Cole. Ja a Save." Rozhodol a u chalanov sa hneď spustil protest. ,,Ako to, že ty si berieš na izbu dievča a mne si dal sprostého brata?" Rozhorčil sa chalan s blond vlasmi, hnedými očami a vcelku peknou svalnatou postavou. Črty tváre mal ostré.

,,Jace." Osloví ho cez zaťaté zuby Jack. ,,Však to nie je fér." Menovaný Jace zaprosil očami. ,,Myslel som, že si svojho brata oboznámil s pravidlami Jack." Nadvihol jedno obočie Tove. ,,Počkať vy ste súrodenci?" Prekvapene som vyhŕkla. ,,Bohužiaľ. Ja som Jace kráska." Predstavil sa mi a ja som sa zasmiala. ,,Tak už viem kto zdedil z vás dvoch krásu." Uškrnula som sa. Jack po mne zazrel a Jace sa víťazoslávne usmial. ,,Bol to Jack." Doplnila som, čím som všetkých zaskočila.

,,Ale no tak kráska." Podišiel ku mne. Vytiahla som nôž spoza pásu, pritlačila som ho ku stene a priložila som mu ho ku krku . ,,Ešte raz ma tak nazveš, tak ti zlomím ruku." Zavrčala som a on zťažka preglgol ,,Li... Save." Skríkol na mňa Tove. ,,Pusť ho!" Prikázal mi. ,,Teraz ma dobre počúvaj ty narcis. Váž si svojho brata, lebo oňho môžeš veľmi rýchlo prísť." Šepla som, tak aby ma počul len on, ale bolo mi jasné, že Tove to istotne počul. Odtiahla som sa od neho a nôž som vrátila na svoje miesto.

,,Prepáč Tove." Ospravedlnil sa Tovemu, ktorý už rozdával kľúče od izieb. ,,Na noc si zamknite." Upozornil ich, kývol mi hlavou a vošli sme do našej izby. Táto izba bola ako všetky ostatné. Manželská posteľ, skriňa, knižnica a vchod do malej skromnej kúpeľne. Ničím sa to nelíšilo. Vyzula som sa, dala som si dole šatku a ľahla som si do postele.

Po chvíli som zacítila ako sa prehol matrac, čo znamenalo, že Tove urobil to isté. Ktovie či aj ostatní si ľahli. Mohla by som ísť za Rayenom a Rhysom ešte som sa s nimi nerozprávala a vyzeralo to tak, že ma kompletne ignorovali. ,,Ďakujem." Preruší ma Tove z môjho rozjímania. ,,Za čo?" Otočím sa na bok, smerom k nemu. ,,Za to, že si uzemnila Jacea." Pozeral sa do stropu a nevenoval mi ani jeden pohľad. ,,To je v pohode." Prejdem očami po jeho tvári. ,,Dobrú noc." Dodám. ,,Dobrú aj tebe LiliLight."

Ahojte!

Ďalšia časť je tu. Mala vyjsť síce až cez víkend, ale našla som si na to časť v škole cez prestávky. Vopred sa ospravedlňujem za chyby, keďže to bolo písané na mobile, lebo inak nestíham písať. Niekedy mám problém sa dostať k tomu, čo sa má stať, preto som túto časť asi trikrát prepisovala :D Čo skoro bude ďalšia časť ;)

PS: Odporúčania na príbehy: @BeaPradlovsk Denník Viky Benetovej

                                                    @LiaFate EmFem LaFate