Stupne chaosu

2. Návrat

,,Mám už aj prestať blokovať tvoju prítomnosť?" Vtrhla mi do izby Emmah. Už bola oblečená v slávnostných červených šatách s čiernymi lodičkami. Na krku jej visel čierny náhrdelník. Vlasy mala na jednej strane zopnuté dozadu. ,,Pokračuj v tom. Už sa len prezlečiem a môžeme ísť." Zatvorila som tašku, ktorá bola položená na posteli. Nezbalila som si toho veľa, pretože mám také tušenie, že sa v mojej izbe na zámku nič nezmenilo. Emat na to určite nemal srdce, vytriediť moje veci.

,,Čo očakávaš, že sa stane, keď sa vrátiš?" Zacítila som na sebe jej skúmavý pohľad. ,,Neviem." Mykla som plecom. Úprimne som neočakávala nič. Všetko to bolo také komplikované. Kebyže to nie som ja, tak sa niekde schovám a nevraciam sa tam. Zvlášť, keď viem, že tam bude Nat...... Počkať bude tam? ,,Nate....?" Nestihla som dopovedať. ,,On tam nebude. Odvtedy ako si zomrela, sa nevedel nikomu pozerať do očí." Skočila mi do reči a počula som za sebou zatvorenie dverí. Nepochopila som, čo tým Emmah myslí. Nate by nemal mať problém. To ja, nie?

Obliekla som si môj bojový úbor, cez ktorý som mala prehodený plášť a vlasy som si zopla do vysokého vrkoča. Zobrala som tašku z postele a rozbehla sa do obývačky. ,,Pripravená? " Prešla po mne pohľadom. ,,Takže tu budeš stáť." Chytila ma za plecia a postavila do bieleho kruhu, ktorý musela nakresliť len teraz. Nikdy predtým som si ho nevšimla, takže asi hej. ,,Plán je takýto. Keď tam budem a všetci sa usadia, premiestnim ťa. Potom už budeš na to sama." Poslednú vetu zdôraznila. ,,Ako myslíš, že sama?" Zamračila som sa. ,,Pozri Lili, videla som presne, čo sa stane. Akonáhle sa tam objavíš, ja s Penny odídeme. Viac ti prezradiť nemôžem." Povzbudivo sa usmiala. Vedela, že som nervózna, aj keď som to nedávala najavo. Prikývla som a v nasledujúcej sekunde už predo mnou Emmah nestála. Zhlboka som sa nadýchla.

Zazrela som svoj odraz v zrkadle oproti mňa. Za tie roky som sa vôbec nezmenila. Čierne vlasy mi padali v jemných kučerách po chrbte. Moje modré oči sa na mňa rozhodne pozerali. Na krku som nemala nič. Chýbal mi môj prívesok, čo som dostala od Emmah na narodeniny. Ten, ktorý menil farbu, podľa toho s kým som bola. Stratila som ho, keď som "odchádzala". To nie je jediné, čo si stratila. Ozvalo sa moje podvedomie. Potriasla som hlavou. Dve minúty. Upozornil ma Emmin hlas. Na hlavu som si prehodila kapucňu plášťu.

Presne po dvoch minútach sa mi zatmelo pred očami a cítila som sa akoby som sa vznášala. Po tele ma pichali ihličky. Nebolo to nič príjemné. Nedalo sa mi ničím pohnúť. Len pokoj, tak to som už predsa cestovala. Pamätám si, keď ma tak Emmah po prvý krát prenášala. Bolo to oveľa horšie ako teraz. Vtedy som vyvrátila raňajky a omdlela som.

Keď som pod nohami zacítila zem, otvorila som oči. Ani som si neuvedomila, že som ich mala zatvorené. Nachádzala som sa v kúte jedálne. Bože, tak dlho som tu nebola. Steny boli krémovej, miestami marhuľovej farby. Ako aj predtým v strede miestnosti bol mohutný stôl, za ktorým sedeli Emat, Ellizabeth, Lili, Tove, Jack, Sean, Kenneth, Rayen, Rhys, Emmah, Pennelope, Derek a jedno neznáme hnedovlasé dievča. Nikto z nich sa nejak nezmenil. Spozorniem, keď Sean zdvihne pohár a povie: ,,Na LiliLight, navždy s nami ostane." Ostatní tiež zdvihli pohár. Pomocou telekinézi vytrhnem Seanovi pohár z rúk, vystúpim z kúta a chytím ho do ruky. ,,Navždy s vami ostanem." Prehovorím.

Emat sa prudko postaví, čo spôsobí zahrmotanie stoličky o podlahu. ,,Kto ste a čo tu robíte? " Spýta sa s prísnym hlasom. Najprv som zaváhala a potom som viac vystúpila, pri čom som si dala dole kapucňu aby mi bolo vidno do tváre. ,,Myslela som, že sa môžem zúčastniť na svojej spomienke." Tovemu praskol pohár v ruke od prekvapenia, Ellizabeth zobrala malú Lili a odišli, presne tak, ale rýchlejšie sa vyparili Emmah s Pennelope. Zbytok na mňa vypúlil oči.

Všetci boli ticho, preto ma prekvapil náhly príraz ku stene. ,,Neverím, že si LiliLight." Prehovoril Tove, pričom mi priložil nôž ku krku. ,,Kto by iný to už mal vedieť, keď nie ty." Uchechtla som sa. ,,Ako si sa mi predstavila?" Opýtal sa ma. Neverím, že si to pamätá. Presne tak som sa predstavila aj jeho "priateľke". ,,Aj mňa teší, som LiliLight a kamaráti ma volajú Lili." Pretočila som očami. ,,A ďalej?" Zacítila som ostrie noža. ,, Povedal si citujem:,, Tiež ma teší, Lili." A ja na to , že ty nie si môj kamarát." Odtiahol nôž a uhol sa mi. ,,Vážne si to ty." Počula som ho zašepkať. Emat sa ku mne rozbehol a objal ma. Ovanula ma jeho jemná vôňa. ,,Ty na mňa nie si nahnevaný? " Zmätene som sa odtiahla. ,,Päť rokov som si myslel, že si mŕtva. Som rád, že si späť." Objal ma znova.