Waitress (SK/CZ Louis Tomlinson)

Chapter 4

What Makes You Beautiful - To čo ťa robí krásnou

You're insecure - Si neistá

Don't know what for - ja neviem prečo

Don't need make up - Nepotrebuješ make-up

To cover up - aby si čokoľvek zakryla

Being the way that you are is enough - Stačí to aká v skutočnosti si.

Everyone else in the room can see it - Každý v miestnosti to vidí

Everyone else but you - každý, ale nie ty

 ........

  Vypočula som si ich pesničku....A zase a to isté. Zase pesničky o vzhľade. To už sa na tomto svete ani na nič nemyslí. Musím ale uznať, že ta pesnička bola pekná, rytmická to áno, ale ten text ma prinútil znova sa zamyslieť nad Tracy čo mi dnes povedala nad mojimi rodičmi a nad ním. V reštaurácii bolo prázdno. Bola som z toho prekvapená, lebo zvyčajne tu býva strašne veľa ľudí no teraz sme tu mali asi tri stoly obsadené. Tak som si teda zobrala moju obľúbenú knižku, sadla som si za bar a čítala som si. Bola som do tej knihy tak zažraná, že som nič okolo seba nevnímala.

"Ahoj" vyrušil ma známy a prenikavý mužský hlas. "Ou, ahoj čo ty tu?" prekvapene som na neho zízala. Musela sa uznať že vyzeral naozaj dobre.

"Dlho sme sa nevideli" chytil ma za ruku a sladko sa na mňa usmial.

"Videli sme sa raz a to si neurobil moc dobrý dojem - máš pocit, že by som s tebou chcela tráviť čas? " uškrnula som sa a ironicky som na neho pozrela. Ten si vážne nejako verí a namýšľa.

"Som si myslel, že by si mala záujem" žmurkol na mňa a flirtujúcim pohľadom sa na mňa pozrel. Ja som sa tomu zase len zasmiala. Sklonila som hlavu a odkráčala som za bar.

"Harry, choď preč..." snažila som sa ho odkopnúť ale on sa len škodoradostne usmial a sadol si za stoličku.

"Odkiaľ vieš moje meno? " s úsmevom sa ma spýtal.

"Kto by ťa nepoznal!" žmurkla som na neho a snažila som sa byť v pohode a nevybuchnúť ako pred tým (včera).

Louis mi o ňom hovoril. Flirtujúci chalan, ktorý mení baby jednu za druhou. Neviem či to myslel vážne pretože sa pri tom usmieval, ale podľa Harryho výrazu a ako sa na mňa pozeral by som povedala že to pravda bude.

"Čo si dáš?" spýtala som sa ho a podala som mu nápojový lístok.

"Teba!" pošepkal. "Čo prosím?" zdvihla som jedno obočie a začala som sa smiať. Zjavne si myslel, že ho nepočujem ale ja som ho veľmi dobre počula.

"Čo si hovorila?" prehrabol si vlasy a zatváril sa ako keby teraz vstal z postele.

"Čo si ty hovoril!" bachla som do neho. Mihol plecami a znova nahodil ten pohľad. Potom sklonil hlavu a zatriasol tými svojimi kučeravými vlasmi, prudko ju zdvihol a zas nahodil ten úsmev.

"Ani toto nezapôsobilo?" žmurkol a napil sa z kokteilu, ktorý som mu pripravila. "Nie! Nemám sa báť aby tu náhodou nechodili nejaké mále zvieratká?" zdvihla som jedno obočie a začala som sa smiať.

"Čo máš na mysli?" nechápavo si ma premeral pohľadom.

"Vážne nevieš?"

"Ahojte!" keď chcel ísť Harry odpovedať na moju uštipačnú otázku prerušil nás vysoký chalan v kockovanej košeli.