Waitress (SK/CZ Louis Tomlinson)

Chapter 10.

 

*Louis*

Ja som taký debil. Ale že poriadny. Ako som jej toto mohol povedať? Neovládol som sa a proste to zo mňa vyhŕklo.

Nemal som inú možnosť! Vlastne mal ale ja som si vybral tu zlú....

Radšej som klamal a nakričal na Abby ako by som vyhodil Eleanor. Musel som klamať aby to čo medzi

nami je El nezistila. Ale nemusel som na Abby nakričať. Chúďatko vyzerala tak nešťastne a zmetene. Zrejme nepochopila že to nemyslím vážne a že som to len hral pred Eleanor. Zabuchol som pred ňou dvere a ani som jej nič nenaznačil. Idiot!!!

Vrátil som sa späť do obývačky kde chalani boli znova rozvalený na gauči ale Eleanor nebola. Snažil som sa ju tam niekde nájsť ale nebola tam.

"Ak hľadáš Eleanor išla hore do tvojej izby!" povedal mi Harry. Len som si povzdychol a odišiel som za ňou do mojej izby. Keď som otvoril dvere, všimol som si, že El leží na posteli a pozerá telku.

"No konečne si tu, zlato!" vyskočila z postele a skočila na mňa a objala ma. Objatie som jej opätoval aj keď som sa necítil najlepšie. Potom mi Eleanor chytila tvár do dlaní a venovala mi sladký bozk. Ten som jej však opätovať nemohol. Nemohol som to Abby spraviť. Teraz je ona v mojom živote dôležitejšia ako Eleanor.

"Niečo sa deje???" spýtala sa ma El lebo jej asi došlo, že som jej bozk neoplácal. "Ale nič!" usmial som sa a išiel som si s ňou sadnúť na posteľ. Ta sa pohodlne usalašila na mojej hrudi a dívali sme spolu telku.

"Ale tá Abby, či ako sa volala bola riadne dotieravá!!!" skonštatovala po chvíli ticha. Snažil som sa to

ignorovať. Ale ona samozrejme ako je to u nej zvykom neprestala: "A ešte aj také sprosté meno má.

Že Abby!!!" začala sa smiať a vtedy mi už nebolo všetko jedno.

"Máš niečo proti menu, Abby?" spýtal som sa jej a ona zdvihla hlavu a pozrela sa na mňa:

"No nehovor, že to meno nie je detinské? "

"Aj keby bolo tak čo to teraz riešiš?" pokrútil som hlavou a odišiel do kúpeľne. Nemal som náladu ju počúvať a hlavne som nemal náladu počúvať tie jej narážky na Abby.

V kúpeľni som hneď vošiel pod horúcu sprchu. Horúce kvapky vody na mňa jemne padali a ja som rozmýšľal znova nad Abby. Ako som ju musel dnes zraniť. Najskôr jej hovorím aká je pre mňa dôležitá a potom ju bez akéhokoľvek náznaku že to nemyslím vážne vyhodím.

Hneď potom ako som vyšiel zo sprchy som zobral mobil, ktorý som mal položený na poličke pri zrkadle a napísal jej esemesku:

Abby, prepáč mi za to ako som sa dnes správal. Chcem ti to všetko vysvetliť. Musíme sa stretnúť -Louis xx"

Čakal som ešte chvíľku či mi odpíše. Po chvíli mi zapípala esemeska:

"Loui, ja už neviem čomu mám veriť a čo si mam o tebe a tom všetko myslieť. Nechápem ťa.

Nechajme to radšej tak nemusíš mi nič vysvetľovať -Abby

"Ale ja ti to vysvetliť musím, lebo to nie je tak ako to vyzerá -L

"Nie. Nemusíš. Chod do Ameriky a uži si to tam ;) -A

Ďalej som jej už neodpísal. Bolo vidieť, že je zo všetkého zmetená a smutná. Eleanor už na mňa kričala z izby tak som išiel za ňou.