Waitress (SK/CZ Louis Tomlinson)

Chapter 14.

Bolo presne sedem hodín, keď zazvonil zvonček. Rýchlo som bežala k dverám kde stál ako vždy s úsmevom na tvári.

"Si presný!" pochválila som ho a potiahla dovnútra.

"Ja som vždy!" pochválil sa aj on a hrdo sa vystrel a ja som nad tým ako vždy len prevrátila očami.

Prišli sme do obývačky a Louis sa s celou silou buchol do hlavy: "O, bože!"

"Čo sa stalo?" nechápavo som sa spýtala a chytila som ho za jeho zápästie.

"Zabudol som niečo doma!" pokrútil hlavou. "Darček pre teba, čo som ti doniesol z Ameriky!"

"Vieš že ja nestojím a o žiaden darček!" usmial som sa a pohladila som ho tvári aby sa upokojil. Bol z toho strašne nešťastný.

Chytila som ho za ruku a ťahala na sedačku, kde sme si sadli a pustili si televízor. Louis sa na mňa nechápavo pozrel.

"To budeme akože pozerať telku? "

"A máš niečo lepšie na pláne?"

"Máš doma kamošku?" spýtal sa a nadvihol jedno obočie

"Nie, nie je tu. Odišla na týždeň preč za rodinou!" vysvetlila som mu prečo tu nie je a jemu sa zrazu zjavili iskričky v očiach.

"Takže to znamená, že si tu môžeme robiť čo chceme a nikomu to nebude vadiť, že?" lišiacky sa na mňa usmial a ja som len nemo prikývla. Nevedela som čo ma v pláne.

"Tak poď teda!" s úsmevom sa postavil, zdvihol ma na ruky a ťahal ma ani neviem kam. Ja som na jeho rukách vrieskala pišťala, bila ho a nadávala som mu.

Zostala som za zarazená keď otvoril dvere od mojej izby a jeho pohľad padol na posteľ oproti nim.

"To nemyslíš vážne!" pokrútila som hlavou.

"Celý ten čas čo som bol preč som myslel na toto!" usmial sa na mňa a ja som mu dala facku (nie moc silnú). "Ty si úchylný Louis!" zoskočila som z neho a založila som ruky na prsiach.

"Ale ja som nemyslel sex! Ale na to , že budem konečne s tebou a to všetko..." žmurkol na mňa.

"Tak neprotestuj!" schytil ma za ruku zvrtol sa so mnou a jemne ma položil na posteľ. Pohladil ma po tvári, žiarivo sa usmial a venoval mi jeden sladký bozk, ktorými mi zasypával celu moju tvár a krk. V tej chvíli som nemyslela na nič iné len na neho a na to aké by to s ním mohlo byť úžasné. Nevnímala som nič okolo seba len jeho a jeho ruku ktorá blúdila po tele pod mojím tričkom.

V tej chvíli keď som si ale uvedomila, že sa schyľuje k tomu, že k niečomu medzi nami dôjde mi blikla v hlave kontrolka! ELEANOR!

"Louis, ja nemôžem. "odtiahla som sa od neho a previnilo som na neho pozrela. V tvári sa mu objavil nechápavý výraz: "Prečo? "

Povzdychla som si nad myšlienkou ako je Louis aj s Eleanor a aj so mnou. Musela som mu povedať, že ma to trápi:

"Loui, vieš ide o to, že mi je to divné že ty si aj s Eleanor a aj som mnou!"

"Abby, ale ja. " potichu prehovoril ale ja som presne vedela čo chce povedať! Radšej som ho prerušila: "Ja viem, že ty ľúbiš mňa a že pre teba znamenám viac ako ona ale nechápeš že mne to môže vadiť keď chodíš aj so mnou aj s ňou???"

"Abby ale ja som chcel povedať..." zase potichu začal ale ja som ho prehodila na chrbát a sadla som si. "Ja viem čo si chcel povedať. Ty si myslíš že..."

"Abby už buď ticho a nechaj ma dopovedať!" skríkol na mňa a až som sa strhla. Jeho pokojný a vyrovnaný hlas sa zmenil na búrlivý a hlučný!